Zdravotnícky systém na Slovensku je z 27 krajín Európy z hľadiska pripravenosti čeliť budúcim výzvam na treťom najhoršom mieste. Vyplýva to zo štúdie s názvom Healthcare Readiness Index (HRI), ktorá analyzuje pripravenosť zdravotníckych systémov na starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení, či príchod inovácií.

V tlačovej správe o tom informovala organizácia Globsec. „(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ sa to nenapraví, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko,“ uviedol jeden z autorov Globsec HRI Martin Smatana.

Z výsledkov štúdie vyplynulo, že krajiny, ktoré majú dobrý prístup k inovatívnym technológiám, stabilný systém financovania a efektívnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sú najlepšie pripravené čeliť výzvam aj v oblasti zdravotníctva.

Slovensko je na tom zle

Na druhej strane krajinám v dolnej polovici Indexu, kde sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, sú časté personálne zmeny na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti, do lepšieho zdravotného stavu populácie.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič sa vyjadril, že zdravotnícky systém na Slovensku potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie, zintenzívniť aktivity v oblasti prevenčných programov a vytvoriť atraktívnejšie podmienky, ktoré pritiahnu viac kvalifikovaných ľudí do zdravotníctva.

Slabá schopnosť riešení pre pacienta

„Mnohé rozvojové, či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov,“ povedal minister. Zdravotníctvu na Slovensku podľa spoluautora štúdie Michala Štofka chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia.

„Nie je to prekvapením a je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času „hasením“ akútnych problémov. Potom nezostáva priestor na systémové kroky, ktoré by priniesli výsledky v strednom až dlhodobom horizonte,“ uviedol.

Aj preto má Slovensko podľa neho v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta.

Pozri aj:

Správa, ktorá mnohých seniorov určite nepoteší. Takto sa bude už čoskoro meniť vyplácanie dôchodkov

Príspevok Výsledky štúdie vás nepotešia. Slovenské zdravotníctvo patrí medzi najhoršie v Európe zobrazený najskôr Femm.

Navrhovaná novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva nebude v prospech pacientov ani zdravotníckeho personálu. Na tlačovej konferencii v utorok to povedali zástupcovia Slovenskej lekárskej komory (SLK).

Komora v návrhu identifikovala niekoľko problémových bodov. Prvým je zavádzanie indikátorov kvality zdravotnej starostlivosti bez jasných pravidiel. „Podľa zverejnených informácií boli konzultované len so súkromným sektorom, konkrétne s poisťovňou Dôvera a Slovenskou spoločnosťou klinickej mikrobiológie,“ povedal prezident SLK Marian Kollár. Zástupcovia lekárskej komory tvrdia, že návrh by mal byť prerokovaný so zástupcami odbornej verejnosti, napríklad s univerzitnými nemocnicami.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zareagovalo, že zákon ruší zdravotným poisťovniam možnosť tvoriť si vlastné indikátory kvality, a to preto, že ich zdravotné poisťovne neuverejňovali na svojich webových sídlach a vytvárali tak neprimeraný tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Indikátory kvality bude hodnotiť ministerstvo zdravotníctva a výsledky zverejní na svojom webovom sídle. Zámerom je jednotné hodnotenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová pre TASR.

Ďalším problémom je podľa Kollára povinnosť zaviesť interný systém bezpečnosti pacienta za účelom predchádzania rizikám a nežiaducim udalostiam súvisiacim s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. „To je predsa základná povinnosť poskytovateľa,“ hovorí prezident SLK. To, že projekt by si mal robiť každý poskytovateľ sám, SLK považuje za účelovú neefektívnu zmenu a zbytočnú administratívnu záťaž.

Podľa ministerstva zdravotníctva má inštitút bezpečnosti pacienta posilniť práva pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. „Zavádza sa nová povinnosť poskytovateľom v súvislosti s bezpečnosťou pacienta, a to interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálne požiadavky na interný systém,“ informuje Eliášová. Účelom je podľa nej predchádzať rizikám a nežiaducim udalostiam súvisiacim s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v dôsledku ktorých môže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta .

Komora tiež kritizuje plán zaviesť klinický audit, pričom nemá byť jasné, kto, ako často a za akú odmenu ho bude vykonávať. Podľa lekárov má ísť len o ďalší kontrolný mechanizmus, ktorý finančne zaťaží celý systém aj každého lekára. Klinický audit má podľa MZ prispieť k zvýšeniu kvality, bezpečnosti a lepších výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Účelom uverejňovania údajov zo záznamu o klinickom audite na webovom sídle MZ SR podľa hovorkyne rezortu bude predovšetkým motivovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na dodržiavanie štandardných postupov na výkon prevencie, štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov v záujme zvyšovania kvality, bezpečnosti a výsledkov poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

„Najviac pripomienok na rokovaní bolo k zavedeniu inštitútu dočasnej odbornej stáže občanom z tretích krajín,“ priblížil Kollár. Od roku 2016 platí zákon, ktorý hovorí nielen o uznaní vzdelania, ale aj o nutnosti lekárov vykonať odbornú a jazykovú skúšku. Návrh novely zákona podľa SLK tvrdí, že lekárom z tretích krajín by na preukázanie spôsobilosti stačil univerzitný diplom. „Zákon podľa nás tiež znevýhodňuje slovenských lekárov a lekárov z ďalších krajín EÚ, ktorí musia preukázať odbornú spôsobilosť, aby mohli na Slovensku vykonávať prácu lekára,“ doplnil Kollár.

Podľa právneho zástupcu SLK Ondreja Škodlera by stáž lekára z tretej krajiny mala byť len prípravou na odbornú skúšku. Títo lekári by mali mať podobný status ako lekári bez atestácie či študenti medicíny, ktorí sa pripravujú na výkon povolania a nemajú kompetencie robiť všetky zdravotnícke výkony, ktoré by podľa návrhu zákona mohol vykonávať stážista z tretej krajiny.

Ministerstvo zdravotníctva ozrejmilo, že zavedenie dočasnej odbornej stáže umožní stážistom oboznámiť sa s pracovnými podmienkami a materiálno-technickým vybavením zdravotníckych zariadení, ako aj s celým systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti. MZ SR predpokladá, že následkom toho sa zvýši úspešnosť výkonu doplňujúcej skúšky u žiadateľov na ministerstve, školstva, čím dôjde aj k zvýšeniu počtu vydaných rozhodnutí o uznaní odbornej kvalifikácie občanom z tretích štátov a občanom členských štátov EÚ, ktorí získali odbornú kvalifikáciu mimo členských štátov. „Po uznaní odbornej kvalifikácie budú títo lekári spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania na území SR,“ doplnila Eliášová.

Príspevok Nový zákon pacientom nepomôže, práve naopak. Toto chcú poslanci na Slovensku presadiť zobrazený najskôr Femm.