Lucia Jesenská, kráska z Vrútok, ktorá vie, čo chce od života. 19-ročna Lucka už je vzorom pre mnohých mladých dievčat. Dovoľte finalistke Miss Slovensko 2020 inšpirovať aj vás.
Modeling, žurnalistika, fotografia… dokonca ešte aj šiješ. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Modeling je pre mňa skôr práca, inšpiráciu v tom nehľadám. Foteniu sa venujem už dosť dlho. Inšpiráciu čerpám od rôznych svetovo známych fotografov. Čo sa týka šitia, moja starká je mojou inšpiráciou a práve ona otvorila pre mňa svet ručných prác. Keď príde reč na šťastné detstvo, vybavuje sa mi jedna konkrétna spomienka, a to spoločné šitie s babkou.
Aká bola tvoja cesta k modelingu? Vidíš sama sebe v sfére modelingu aj v budúcnosti?
Ako 14-ročnú ma oslovila jedna slečna na ulici. Vtedy som sa toho dosť bála ani moji rodičia neboli veľmi nadšení (smiech). V prvom rade som sa musela venovať vzdelávaniu. Po nejakom čase som však išla na jeden casting. Takým spôsobom ma našla moja materská agentúra. Vďaka modelingu som cestovala, no či sa tomu chcem venovať aj naďalej, neviem. Ale už teraz viem, že klasický modeling nie je pre mňa.
„I love photography more than chocolate and I really love chocolate.“ V roku 2014 si na svojom facebookovom profile takýto spôsobom opísala svoje pocity ku fotografovaniu. Prečo fotografia tak lákala 13-ročné dievčatko?
Môj strýko mal vtedy zrkadlovku, ktorá sa mi neskutočne páčila. Verila som, snívala som, dočkala som sa. Strýko mi začal požičiavať vysnívany fotoaparát. Fotila som rastlinky, nášho psa a rôzne veci naokolo. Keďže ma to veľmi bavilo, našetrila som si na svoju vlastnú zrkadlovku. Vtedy som už mala prvé zákazky. Fotila som kamarátky, ktoré chceli nové profilovky (smiech). Neskôr som sa dozvedela o celoslovenskej súťaži Amfo a prihlásila som sa do nej. Najprv bolo regionálne kolo, tam som získala prvé ceny. Maličkými krokmi som sa priblížila ku svojmu cieľu a s portrétom môjho brata som skončila na treťom mieste na celoslovenskom kole. Celá súťaž Amfo bola pre mňa celkom úspešná.
V septembri si začala štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave. Prečo si taká všestranná slečna zvolila práve žurnalistiku?
Venovala som sa písaniu už na strednej škole. Chodila som na 8-ročné gymnázium v Martine a mali sme tam veľmi úspešný školský časopis Gymlet. Najprv som začala ako fotografka, neskôr som začala aj písať. Veľmi dlho som uvažovala nad tým, čo chcem študovať. Prešla som asi všetkými fázami. Žurnalistika potrebuje veľa praxe a katedra žurnalistiky poskytuje svojim študentom možnosť si prax vyskúšať. Utvrdila som sa v tom a povedala som si: Áno, chcem to robiť a idem za tým.
Ako si sa dostala do projektu Miss Slovensko 2020? Bol to tvoj nápad? Podporili tvoj výber aj rodičia?
Bol to môj nápad. Chcela som to skúsiť už veľmi dlho. Miss Slovensko považujem za projekt, ktorý má k modelingu blízko, ale videla som v tom pridanú hodnotu a perspektívu. Celkovo sa prihlásilo 300 dievčat, z toho 80 vybrali do semifinálového kola. Ďalej vznikla dvanástka finalistiek, medzi ktoré som patrila aj ja. Mám skvelých rodičov, ktorí ma vždy podporovali, vrátane projektu Miss Slovensko.
Veľa ľudí je presvedčených, že na podobných projektoch sa zúčastňujú len namyslené dievčatá. Z teba taký dojem nejde. Už si sa stretla s takými názormi?
V súčasnosti ľudia veľa závidia a hodnotia, aj keď nepoznajú. Myslím si, že všade stretávame rôznych ľudí a vďaka Miss Slovensko som spoznala množstvo inšpiratívnych ľudí. Taktiež som si našla skvelé priateľky, s ktorými som stále v kontakte.
Ako celý projekt ste navštívili Gambiu. Aký bol cieľ návštevy tejto krajiny?
V rámci projektu sme tam išli točiť spoty, ktoré sa potom vysielali v televízii JOJ. Okrem toho sme tam aj oddychovali, mali sme rôzne aktivity. Spoznali sme aj reálnu Gambiu. Navštívili sme miestnu škôlku, v ktorej sa deti vzdelávajú. Bol to veľmi silný zážitok pre každú z nás. Nezobrala som si z toho smútok, ale radosť, ktorou nás tie deti obklopili. Tešili sa z úplne obyčajných vecí, ktoré máme my k dispozícii každý deň. Doniesli sme im darčeky ako napríklad perá a zošity. Dokonca aj slovenské cukríky teraz majú svojich fanúšikov v Gambii. Táto skúsenosť ma naučila sa čo najviac tešiť z maličkostí.
Bohužiaľ, celý svet momentálne prežíva ťažké obdobie kvôli ochoreniu COVID – 19. Postihlo to aj projekt Miss Slovensko 2020?
Celý projekt zvyčajne trvá od januára do apríla. My sme mali finále až v auguste. Tým pádom sme spolu strávili viac času. Nepríjemné bolo to, že sme boli úplne bez divákov, aj rodiny.
Bola si kvôli neprítomnosti rodičov smutná, možno až nahnevaná?
Celé to sa stalo dosť rýchlo. Dozvedeli sme sa, že naši rodičia nemôžu prísť len pár hodín pred finále. Bolo to pre nás nepríjemné prekvapenie, no boli sme viac smutné ako nahnevané, keďže za to nikto nemohol. Bol to pre nás výnimočný deň, takže nám to organizátori nahradili spoločnou večerou s rodičmi po finále. Avšak čo sa týka súčasných opatrení, rešpektujem všetko. Verím, že to spoločne zvládneme.
Máš nádhernú postavu, odhaľ svoje tajomstvo. Cvičíš každý deň?
Necvičila som už tri mesiace (smiech) a stravujem sa ako každý normálny človek. Možno je to genetické, pretože moja drahá mama má skvelú postavu. Snažím sa nesedieť celý deň doma, lebo pohyb musí byť prítomný v živote každého človeka. Čo by som chcela odporučiť hlavne mladým dievčatám, neobmedzujte sa, pretože to zakázané chutí najlepšie. Veľa sa smejte, veď aj smiech je kardio. Ešte ako bonus, predĺži vám život.
Lucka, čo by si zaželala našim čitateľkám?
Ženy, želám vám, aby ste sa milovali také aké ste. Nedostatky, ktoré vidíte na svojom tele, máte často len v hlave. Užívajte si každý deň, pretože občas venujeme životu málo pozornosti a naháňame sa za vecami, ktoré časom strácajú na význame. A to je pre mňa najväčší hriech. Premrhať život, ktorý nám je daný, nevyplávať na oceán a nič nevytvoriť.
Júlia Didyk
Nahlásiť chybu v článku