Popraskané kútiky, časté infekcie, nadmerná únava či vysoký krvný tlak. Aj to sú niektoré z nepríjemností, v ktorých v pozadí stojí stres a oslabuje našu imunitu. Okrem toho, že spôsobuje nepríjemnosti nám, môže mať značný vplyv aj na obranyschopnosť a duševné zdravie našich detí. Odborníci neustále upozorňujú, že narastá počet ľudí s duševnými poruchami spôsobenými zlou životosprávou, nedostatočným prísunom vitamínov a relaxom. Čo vám pomôže nájsť rovnováhu?
#1 Vytvorte si harmonogram
Náš život je plný stresu. Keď náš stres prekročí určitú hodnotu, začne nám to komplikovať život: Zníži našu schopnosť riešiť problémy, zhorší naše vzťahy s inými ľuďmi i náš zdravotný stav. Možno to bude znieť ako klišé, no plán je cesta. „Jeden overený a jednoduchý mentálny trik je napísať si zoznam všetkých svojich úloh. Môže to vyznievať mechanicky, ale mozog sa tým odbremení. Keď vidíme úlohy napísané pred sebou, aj keby ich bolo 50, nezdajú sa už také nezvládnuteľné. Je to nelogický, ale dobrý spôsob, ako upokojiť svoj mozog. Postupné odškrtávanie úloh navyše prináša pocit odmeny a radosti,“ radí koučka Zora Inka Grohoľová. Veľmi dôležité je práve nepracovať chaoticky a dôsledne si premyslieť a naplánovať aktivity počas svojho dňa, prípadne na najbližší týždeň. Keď sa totiž pripravíte na to, aké povinnosti vás čakajú a kedy sa im budete venovať znižujete tým riziko, že toho budete mať naraz priveľa.
#2 Robte opak aktivity, ktorá vás stresuje
Sústreďte sa na opak aktivity, ktorá vás preťažuje a nájdite tak rovnováhu. Ak v práci stále sedíte, rozhýbte sa a zacvičte si. Ak naopak v práci alebo doma ste neustále v pohybe a stojíte, vyložte si nohy a doprajte si chvíľu pokoja. Ak veľa času trávite komunikáciou s ľuďmi alebo ste preťažení informáciami, nájdite si priestor, kde môžete byť sami a „vypustiť“ myseľ.
#3 Hovorte, počúvajte a smejte sa
Možno sa vám zdá ťažké povedať si, oddnes som optimista, ale aspoň sa pokúste nebyť večným pesimistom. Negatívne myslenie človeka stojí niekoľko rokov života. Stres, frustráciu či nechuť môžete obmedziť aj zlepšením komunikačných schopností. Naučte sa nielen rozprávať, ale aj počúvať. Smejte sa!Spojenie medzi svalmi na tvári, ktoré sa využívajú pri smiechu, a oblasťou v mozgu, ktorá uvoľňuje chemické látky spôsobujúce pocit pohody.
#4 Vo dvojici to ide ľahšie
Ľudia, ktorí žijú v partnerstve alebo v manželstve sú zdravší ako tí slobodní. Práve možnosť mať sa s kým porozprávať o svojich problémoch je podľa koučky Zory Grohoľovej najúčinnejší protiúzkostný liek. „Čo chceme ako prvé urobiť, keď sa nám niečo podarí? Zavolať blízkemu človeku, pochváliť sa, zažiť pozornosť a ocenenie. Stresová situácia je opačnou stránkou toho istého postupu: keď sa môžeme niekomu posťažovať, a ten nám dá ešte aj za pravdu, hneď nám je lepšie. Veď na to máme predsa kamarátky, mamy, sestry, partnerov, aby nám mal kto povedať: ,Jasné máš pravdu!´,“ vysvetľuje. Ak vás preto trápia stresujúce problémy, porozprávajte sa a na problém získate nový pohľad.
#5 Cvičte a relaxujte pre lepší pocit
Dnes už vieme, že úzkosť či pocity depresie znižuje fyzická aktivita. Ak vašou častou odpoveďou býva „nemám čas oddychovať“, urobte si z oddychu zvyk. Tak ako si umývate štandardne zuby, treba aj štandardne myslieť na psychohygienu. Ak máte chuť ponaťahovať sa, urobte to. Ak naopak cítite potrebu sa prejsť, odložte na chvíľu povinnosti a choďte sa nadýchať čerstvého vzduchu. Neodkladajte to dovtedy, až budete mať voľno. Starať sa o seba a oddychovať treba priebežne. Každý deň tak budete mať lepší pocit.
#6 Nezabúdajte na vitamíny
Dostatočný príjem kvalitného ovocia a zeleniny je najlepšou prevenciou ochorení, no nie vždy sa nám podarí dať telu toľko vitamínov, koľko potrebuje. Dnes už nie je tajomstvom, že ovocie a zelenina už nemajú toľko potrebných látok ako kedysi. Stále sú nám však schopné dodať veľa dôležitých živín. „Možno sa za tie roky zmenila kvalita pôdy a s ňou obsah vitamínov a minerálnych látok v plodinách, avšak zároveň išla dopredu aj veda a vďaka nej dnes disponujeme poznatkami, ktoré nám pomáhajú vyťažiť z ovocia a zeleniny maximum a zároveň zvoliť také spôsoby skladovania a spracovania, aby sa ku konečnému spotrebiteľovi nedostávali úplne znehodnotené. Vhodné preto je, ak uprednostňujeme ovocie a zeleninu z lokálnych zdrojov. Hoci sa často zdôrazňuje, aby sme jedli ovocie a zeleninu najmä v surovom stave, nakoľko varením sa veľa vitamínov stráca, nemalo by to byť všeobecným pravidlom. Za jednu z najšetrnejších tepelných úprav sa považuje úprava na pare. Takto by sme napríklad mali pripravovať brokolicu, kel či špenát“, radí nutričná špecialistka Judita Páleníková. Ak si nie ste istý, či sa počas týždňa stravujete tak, aby telo malo dostatočný príjem vitamínov, pijete dostatočne veľa tekutín či aká je vaša hodnota BMI indexu, pomôcť vám pritom môže špeciálny bezplatný interaktívny nástroj Index zdravia.
Článok vznikol v spolupráci s OmnicomMediaGroup
Nahlásiť chybu v článku