Čo je dobré, čo zlé a kedy účel svätí prostriedky, je často ťažké posúdiť. Niekedy si však krajná situácia pýta zvláštne spôsoby riešenia. Aj keď využívanie fyzického násilia nie je akceptovateľné, toto dievča si vďaka ignorácii zo strany učiteľov nevedelo inak pomôcť. Škola vnímala len ublíženie na zdraví, a tak neskôr zavolali do školy matku tohto dievčaťa. Pokým takýto telefonát je snáď nočnou morou každého rodiča, táto matka bola schopná správne zargumentovať postoj druhej strany a ukázala, že jej dcéra bola do takéhoto konania zahnaná okolnosťami. Tu je celý priebeh tejto anekdoty prerozprávaný samotnou matkou:
(Som zdravotná sestra na pohotovosti. Mobily nemáme povolené, musíme si ich teda nechávať v skrinkách. Zavolali ma, že na súkromnej linke pohotovosti mám telefonát.)
Telefón: „Tu je učiteľ zo školy. V škole sa stal incident, do ktorého bola zapojená vaša dcéra. Prosíme vás, aby ste čo najrýchlejšie prišli do školy.“
Ja: „Je chorá alebo zranená? Môže to počkať? O dve hodiny končím v práci.“
Telefón: „Je to veľmi vážne, snažíme sa vám dovolať už 45 minút. Vaša dcéra udrela jedného zo žiakov.“
(Išla som teda do školy. V škole som bola zavedená do riaditeľne, kde ma už čakala triedna učiteľka, učiteľ z daného predmetu, riaditeľ, moja dcéra, chlapec s krvavým nosom a jeho rodičia.)
Triedna učiteľka: „Pani, aké milé od vás že ste sa KONEČNE rozhodli dostaviť!“
Ja: „Prepáčte, ale veci na pohotovosti sa trochu vymykali z rúk. Poslednú hodinu som strávila zašívaním štyridsiatich štichov na sedemročnom chlapčekovi, ktorého jeho mama zmlátila naberačkou a následne som túto skutočnosť musela riešiť aj s policajtmi. Ospravedlňujem sa za to, že meškám kvôli takej maličkosti.“
(Snažili sa nevyzerať zahanbene, a preto mi radšej vysvetlili, čo sa stalo. Chlapec sa hral s podprsenkou mojej dcéry a ona mu za to vrazila. Všetci sa tvárili, že sú viacej nahnevaní na moju dcéru ako na toho chalana)
Ja: „Aha, takže sa chcete spýtať, či plánujem na tohto chlapca podať trestné oznámene za sexuálne obťažovanie, a tak isto na školu, za to, že takéto správanie povoľuje?“
(Po tom, ako som spomenula sexuálne obťažovanie, sa všetci začali mrviť a všetci začali rozprávať naraz.)
Učiteľ: „Nemyslím si, že to bolo také vážne.“
Triedna učiteľka: „Zase to nepreháňajme.“
Riaditeľ: „Myslím, že ste zle pochopili, čo sa vlastne stalo.“
(Mama toho chalana začne plakať. Otáčam sa k svojej dcére, aby som počula jej stranu príbehu.)
Dcéra: „Stále mi naťahoval rozopínanie na podprsenke. Povedala som mu, nech prestane. On však neprestal, tak som to povedala pánovi učiteľovi. Ten mi povedal, nech to jednoducho ignorujem. Ten chalan to spravil znova a tým mi rozopol podprsenku, tak som mu vrazila. Až vtedy konečne prestal.“
(Otočím sa na učiteľa.)
Ja: „Toto mu dovolíte? Prečo ste ho nezastavili? Poďte sem, nech sa vám dotknem rozkroku.“
Učiteľ: „Čo?! Nie!“
Ja: „Príde vám to nemiestne? Alebo choďte a začnite sa hrať s podprsenkou pani triednej učiteľke, alebo s podprsenkou chlapcovej mamy či mojou. Myslíte si, že je to zábava len preto, že sú to decká?“
Triedna učiteľka: „Bez urážky, pani, ale to nič nemení na tom, že vaša dcéra použila násilie na spolužiakovi.“
Ja: „Nie, bránila sa proti sexuálnemu obťažovaniu od spolužiaka. Len sa na nich pozrite. On má skoro 180 centimetrov a okolo 70 kíl. Ona má 150 centimetrov a asi 40 kíl. Ako dlho sa ním mala nechať obťažovať? Ak by to povolaná osoba zastavila, nemuselo by sa stať, že jej podprsenku potiahne tak silno, až sa rozopne.“
(Chlapcova mama stále plače, otec vyzerá naštvane a zahanbene. Učiteľ odmieta pozrieť sa mi do očí. Pozerám sa teda na riaditeľa.)
Ja: „Beriem svoju dcéru domov. Myslím si, že chlapec sa poučil. Dúfam, že toto sa už nikdy nestane. Nielen mojej dcére, ale ani žiadnemu inému dievčaťu na tejto škole. Nedovolili by ste, aby to urobil zamestnankyni školy a úprimne nedokážem pochopiť, ako ste teda prišli na to, že keď to urobí pätnásťročnému dievčaťu, tak je to v pohode. Nemyslite si, že tento incident nebudem ďalej riešiť. A ty, (otočila som sa k tomu chlapcovi), ak sa EŠTE RAZ dotkneš mojej dcéry, nechám ťa ZATKNÚŤ za sexuálne obťažovanie. Rozumieš mi?“
(Bola som taká nahnevaná, že som zobrala všetky veci mojej dcéry a odišla. Tento incident som začala riešiť s viacerými inštitúciami, ktoré majú dohliadať na podobné udalosti na školách. Všetkých to pobúrilo a bola som uistená, že táto udalosť bude prešetrená. Moja dcéra bola na daný predmet preložená do inej triedy, preč od toho chlapca, a tak isto aj od daného učiteľa)
zdroj: babskeveci.sk (Mária S.), boredpanda.com
Nahlásiť chybu v článku