Život sa vie s ľuďmi niekedy poriadne zahrať, a to v tej najnevhodnejšej chvíli. Zažil to aj tento muž, ktorý po rokoch zisti, že si na prsiach pestuje hadov.
Sú situácie, kedy naozaj nie je jednoduché správne sa rozhodnúť a už vôbec nie ak ide o medziľudské vzťahy. Zničený muž zverejnil svoj životný príbeh. Koniec vám zlomí srdce tak, ako to jeho.
Láska?
„Moja nevlastná dcéra sa mala čoskoro vydávať. Plánovanie svadby trvalo nenormálne dlhý čas a všetku svoju pozornosť tomu venovala aj moja partnerka, matka nevesty. Nezazlieval som jej to, išlo predsa o svadbu jej dcéry. Boli sme spolu viac ako 10 rokov, i keď sme sa nikdy nevzali. Minulý rok moja nevlastná dcéra ukončila štúdium na univerzite. Za toto štúdium som zaplatil rovných 40 000 dolárov. Neprekážalo mi to, robil som to kvôli mojim dievčatám. Po škole ale nevlastná dcéra nemala prácu, ani si žiadnu nehľadala. Všetko som jej financoval z vlastného vrecka, no nereptal som. Zamestnanie, mimochodom, nemá doteraz. Kúpil som jej dokonca byt po tom, čo opustila školu.
Sem-tam sa do nášho inak pokojného života pritmolil jej biologický otec a robil na nás psie oči. Nikdy dcére nič nedal, neposkytol jej pomoc, ani finančnú, ani materiálnu, ani nijakú inú. Vždy prišiel po dlhej dobe ako víchor a potom zasa na dlho zmizol. Nevlastná dcéra ho však milovala a túžila po tom, aby bol aj on súčasťou jej života. Nikdy som ju za to neobviňoval, bola to jej prirodzená reakcia.
Potom sme začali chystať svadbu. Do miestnosti sa zmestilo maximálne 250 ľudí. Mojim dievčatám som dal zoznam dvadsiatich hostí, ktorých som na svadbe chcel mať ja. Boli to moji blízki priatelia. Nepredpokladal som, že takýto nízky počet bude niekomu prekážať, koniec koncov celú svadbu som financoval ja. Požiadal som teda dievčatá, aby pozvánky rozposlali aj týmto dvadsiatim známym.
O týždeň v sobotu som náhodou stretol priateľa na golfovom ihrisku a spýtal som sa ho, či teda na svadbu príde. Povedal, že videl oznámenie zverejnené v novinách, ale pozvánku nedostal. Keď som sa potom doma pozrel na zoznam hostí, žiadne z týchto dvadsiatich mien som tam nevidel. Videl som tam iba mená, ktoré si vybrala partnerka, nevlastná dcéra a jej biologický otec.
Bol som veľmi prekvapený, že nepozvali ani jedného jediného z môjho zoznamu. Ako sa ukázalo, jednoducho na nich nezvýšilo miesto. Nedokážem ani povedať, aký som bol nahnevaný. Nasledujúci deň sme mali rodinný obed aj so ženíchovou rodinou. Nikto ma neupozornil, že tam budú aj oni, no v princípe mi neprekážali. Na obed bol, samozrejme, pozvaný aj biologický otec mojej nevlastnej dcéry. Všetka pozornosť tohto dňa smerovala k nemu.
Neviem vysloviť, ako veľmi som bol v ten deň ponížený. Niekoľko minút som mlčal, kým som sa dostal k zmyslom a upokojil som sa. Potom som predniesol príhovor. Nepamätám si presné slová, ktoré som použil, no pointa bola táto: „Veľmi ma tešilo, že som sa za posledných desať rokov mohol stať súčasťou tejto rodiny. V tomto momente som veľmi vďačný aj neveste a ženíchovi, pretože mi otvorili oči a zistil som niečo veľmi dôležité. Ukázali mi, že moja pozícia v tejto rodine vôbec nie je taká, ako som si myslel. Túžil som byť skutočnou podporou, ak bolo treba, vždy som poskytol pomoc. Namiesto toho, som však dnes zaujal pozíciu chodiaceho bankomatu, ktorý nerobí nič iné, iba vydáva a počíta peniaze. Odteraz máte nového otca rodiny, a to aj na obrade. Vzdávam sa svojej finančnej zodpovednosti v prospech tohto muža, pravého otca rodiny. Pozdravujem budúcich novomanželov a želám im šťastie na ceste, ktorú si vybrali. A teraz, prosím, všetci odíďte z môjho domu.“
Takto som ukončil svoj prípitok. Myslíte si, že som sebecký? Musel som platiť svadbu a robiť zo seba šaša tam, kde som si nesmel ani len pozvať hostí? Zrušil som všetky objednávky a našťastie mi takmer všade peniaze vrátili. Všetky peniaze zo spoločného účtu som si previedol na svoj osobný účet. Ak chcú, aby sedel biologický otec za hlavným stolom, nech sa páči, nech zaplatí svadbu. Očakával som od svojej partnerky podporu. No tej sa mi nedostalo. Nechcem o tomto vzťahu už ani premýšľať.“
Ak nemôžete očakávať podporu od svojich najbližších, potom nemá zmysel viazať sa na ľudí, ktorí za to nestoja. Takto to spravil aj tento zlomený muž. Množstvo peňazí, ktoré má, sú mu nanič. No prehnitý vzťah, ktoré dlhé roky pretrvával len vďaka množstvu peňazí, ktoré svojej „rodine“ poskytoval, nemal viac budúcnosť.
Čo si o tomto príbehu myslíte vy?
zdroj: babskeveci.sk (M), ofigenno.com
Nahlásiť chybu v článku