Spočiatku to medzi nimi vyzeralo všelijako. Boli zaľúbení a chceli sa vziať, no po sobáši sa princovi znepáčilo, že kráľovná je až príliš kráľovnou a primálo manželkou. Kopec povinností a málo času pre neho a neskôr aj pre rodinu zaviali princa Philipa do rôznych kútov.
Napriek tomu, že kým si na život po boku kráľovnej zvykol, pretieklo už veľa vody, najmä v neskoršom veku bol pre svoju manželku oporou. V poslednom čase si vzali odborníci na mušku celú kráľovskú rodinu a skúmajú ich reč tela v rámci partnerských vzťahov. Čo povedali na kráľovnú Alžbetu II. a princa Philipa?
Súkromie bez efektu
Aj napriek tomu, že členovia kráľovského dvora sa pokúšajú svoje súkromie svedomito strážiť, veľmi sa im to nedarí. Oči fotoaparátov sú všade, klebetné jazyky takisto, a tak nikdy nemajú istotu, že ten či onen zamestnanec paláca nevytára niečo novinárom za peniaze. Paradoxne to vôbec nemusia byť nezmysly.
„Keď sa pozriete na kráľovskú formálnosť na verejných vystúpeniach princa Philipa a kráľovnej Alžbety II., jasne vidíte lásku a zbožný pohľad princa na svoju manželku“, hovorí Blanca Cobb, expertka na reč tela. Podľa nej robí princ Philip všetko potrebné pre to, aby bol svojej polovičke po ruke a nablízku. Priestor medzi nimi tak vedome zmenšuje.
Väčšinu času je kráľovná však viac doprevádzaná ochrankou, ktorá sa stará o jej bezpečnosť, a tak pôsobí samotársky, priam nezávisle. Potvrdzuje to aj Cobbová, ktorá hovorí: „Kráľovná Alžbeta sa vždy snažila byť vnímaná ako samostatná osobnosť. O svojho manžela sa opierala skôr z nutnosti než z náklonnosti.“ Podľa odborníčky to však nie je znakom toho, že by jej manželova blízkosť nebola príjemná, ale skôr toho, že prejavy blízkosti si necháva pre súkromie.
Pri fotografiách zachytávajúcich kráľovský pár často vidieť, ako sa princ k manželke nakláňa, prípadne jej niečo šepká. Dokonca aj na oficiálnych ceremóniách sú jeho oči upreté na ňu, najmä ak reční. Je však otázka, či je to skôr prejavom vrodeného anglického taktu, alebo to vyjadruje určitý postoj vo vzťahu princa k manželke. To, že sa princ po rokoch naučil pred kráľovnou pokľaknúť, a dokonca sa aj znížiť, dokazuje aj fakt, že dnes, na rozdiel od minulosti, sa na po jej príhovoroch či trefných poznámkach aj pousmeje. V minulosti ho každý manželkin úspech spojený s verejným uznaním skôr demotivoval.
Výnimočným je aj gesto, ktoré pri ľuďoch vo vyššom veku vídať zriedka a obzvlášť v kráľovských kruhoch. Kráľovná sama nie je veľkou zástankyňou prejavov nežnosti na verejnosti, no ruka v ruke s manželom sa kráčať nehanbí. „Je to skôr formálne gesto, no napriek tomu vidieť, že pre nich je to niečo jedinečné, je to spôsob, ako sa navzájom uistia, že ten druhý je tu. Ide o akýsi podvedomý pocit pohodlia,“ argumentuje takéto správanie odborníčka.
Cobbová tiež upozorňuje na to, ako je kráľovná z roka na rok závislejšia od princa. „V jej rokoch už vidieť, že podanie ruky využíva čoraz častejšie na pomoc než ako prejav náklonnosti. Princ neváha, kráľovnú neustále sleduje a uisťuje sa, že je v poriadku a nehrozí žiadne nechcené faux pas.“
Aj keď v ich veku už nemožno hovoriť o zamilovanosti, je jasné, že dvaja starnúci monarchovia sa majú napriek životným krízam stále úprimne radi. Čo si o tom myslíte vy? Dajte nám vedieť v komentároch.
zdroj: babskeveci.sk (M), redbookmag.com
Nahlásiť chybu v článku