Nikto presne nevie, aký konkrétny význam by malo mať robenie domácich úloh, keďže deti by sa v prvom rade mali učiť v škole. Je to však zaužívané po celom svete, a o to kontroverznejšie vyznievajú slová odborníkov, že domáce úlohy sú vo všeobecnosti veľká hlúposť.
Domáce úlohy sú v mnohých rodinách príčinou nervozity, kriku, v tom horšom prípade aj bitiek a hádok medzi rodičmi a deťmi. „Keď si neurobíš domácu úlohu, nepôjdeš na ihrisko.“ Odborníci to nazývajú hlúpym problémom, ktorý vo väčšine prípadov hraničí s vydieraním. Prečo domáce úlohy nie sú nutné a rodičia by z toho vôbec nemali robiť vedu?
Nemá to vplyv na nič
Robenie domácich úloh s deťmi nemá vplyv na výkonnosť a ešte oveľa menej na úroveň vzdelania dieťaťa. Dr.Gerald K. LeTendre z University of Pennsylvania vydal 10-ročný výskum, v ktorom dokazuje, že táto činnosť je obyčajné márnenie času. Jeho tvrdenie nepriamo potvrdzujú aj psychológovia, medzi inými Michail Labkovsky, ktorý hovorí: „Dieťa musí mať svoj vlastný voľný čas, kedy jednoducho nemusí robiť nič. Lenže potom sa zorganizujú aktívni a ambiciózni rodičia, ktorí ich dajú od druhej do šiestej na krúžky a dieťa zo dňa nemá nič. Keď sa vráti z krúžkov, musí si robiť ešte aj úlohy, na ktoré sa už v tom čase vôbec nesústredí. Takto vznikajú neurózy a všetko ostatné, čo je s nimi spojené.“
Hongkong, Taiwan a Japonsko sú známe voľnejším systémom. Deti síce úlohy dostávajú, no podstatne menej než ich rovesníci v iných krajinách. Čuduj sa svete, ázijské deti aj napriek tomu dosahujú niekoľkonásobne vyššie úspechy a hodnotenia ako deti zo zvyšku sveta. Európsky model výučby zaradil deti až na desiate miesto v hodnotení Medzinárodnej štúdie kvality výučby (TIMSS). Jediným pádnym argumentom pre domáce úlohy teda ostáva ten, že bez opakovania si deti zapamätajú veci pomalšie.
Vedú Fíni, úlohy nemajú
Ešte o čosi lepšie sú na tom fínske školy a ich žiaci. Vo Fínsku platí pravidlo – učte sa v škole, odpočiňte si doma. Veľká väčšina fínskych škôl toto pravidlo aj dodržiava, a tak majú učitelia za úlohu poskytnúť maximálne vedomosti práve na hodinách. Deti sa škole nemajú doma venovať dlhšie, ako 30 minút. Do tohto času je ale zahrnutý hlavne proces dôslednej prípravy na ďalší vyučovací deň.
„Ťažko povedať, kto má viac psychologických problémov, či vynikajúci študent alebo priemerný až horší. Vynikajúci študenti sú horliví a nechýba im sebavedomie. Trojkári a štvorkári sú úzkostlivejší a sebavedomie majú nižšie, no spravidla sa v živote prebijú ľahšie. Ako rodič však rozhodne musíte byť na strane svojho dieťaťa. Starajte sa oň a nebojte sa zlých známok. Všetok rodičovský perfekcionizmus a honba za dobrými známkami vedú už celé generácie deti k obavám, neschopnosti sa v živote presadiť, beznározorovosti a strachu zo zlyhania,“ upozorňuje Labkovsky.
Polhodina nad zošitmi a pre dieťa ťažko riešiteľnými úlohami vedie k tomu, že zle spáva a často chorľavie. Možno máte doma prirodzený talent, možno presne opačný prípad. Ak je to tá druhá možnosť, práve vaše dieťa je rizikovou skupinou, ktorú ambicióznosť rodičov môže doviesť k problémom nielen v škole, ale predovšetkým neskôr v medziľudských vzťahoch.
Väčšina rodičov v našej spoločnosti je však presvedčená o opaku. Deti dávajú na voľnočasové krúžky len kvôli tomu, aby im vyplnili čas a po ňom si čičíkajú vlastné ego nad múdrosťou ich hlavičiek pretavených v žiackych knižkách. Aj tu majú však hlavné slovo výskumy, ktoré jasné dokazujú, že čím väčší jednotkár, tým nemožnejší človek. Netlačte na svoje deti a nechajte ich učiť sa toľko, koľko zvládnu ich kapacity. Nie každý môže byť ako chlapec od susedov a deti sa nám nerodia na to, aby búrali naše vnútorné komplexy, zatiaľ čo my staviame ich vlastné bez toho, aby sme si to sebakriticky priznali.
zdroj: babskeveci.sk (Monika)
Nahlásiť chybu v článku