Je samozrejmé, že každý rodič chce pre svoju ratolesť len to najlepšie. Nie vždy sa však vieme s čistou mysľou zamerať na blaho dieťaťa, a to, čo robíme s dobrým úmyslom, môže nášmu synovi alebo dcére skôr uškodiť. Rodičovská láska nás niekedy jednoducho zavedie mimo cesty, ktorá je pre našich potomkov najlepšia. Čomu sa teda vyhýbať?
Mnoho rodičov si až s odstupom času uvedomí, akých chýb sa pri výchove dopustil, no to už môže byť neskoro. Často je to až druhé alebo tretie dieťa, pri ktorom zistíme, že metódy, ktoré sme využívali pri výchove prvonarodeného, neboli tak celkom efektívne a priniesli viac škody ako úžitku. Vyvarujme sa preto chýb včas a vyhnime sa výchovným princípom, ktoré by nemali mať vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom miesto.
Neplňte si sny skrz dieťa
Je to pomerne častá chyba, ktorej sa nevedome dopúšťa množstvo rodičov. So zámerom doviesť dieťa k tej najlepšej budúcnosti ho smerujeme k rôznym míľnikom, ktoré musí spĺňať. Možno sme v mladosti neuspeli a vzdali sme sa športu, ktorému sme sa venovali. Dodnes svoje zaváhanie a nedostatok chuti na zotrvanie ľutujeme, preto nechceme, aby naše dieťa poľavilo. Naše neuskutočnené sny nám pripomínajú, že sme sa mohli mať o čosi lepšie. Nechceme dovoliť, aby rovnakú chybu urobilo naše dieťa, a tak (aj keď nevedome) ho tlačíme do aktivít, v ktorých by sme možno najradšej videli seba pred tridsiatimi rokmi.
Aj keď je to naše dieťa, naša krv, nemusí mať rovnaké záujmy alebo vlohy. Nechajte dieťa, aby si vybralo vlastnú cestu a prišlo na to, čo ho skutočne baví a zaujíma. Svet je plný študentov medicíny, ktorí o to nestáli, no rodičia ich vždy chceli vidieť ako úspešných lekárov. Ak sa v živote nevenujeme tomu, čo nás baví a robíme niečo bez záujmu, môže to viesť k skutočnej frustrácii a pocitu nenaplnenia. A to by ste pre svoje dieťa asi nechceli.
Porovnávame deti s inými
Ak nám syn donesie domov päťku z diktátu, takmer okamžite sa spýtame, ako obstáli jeho spolužiaci. Prečo nemohol mať aspoň dvojku, rovnako ako jeho spolusediaci? Ostatné deti v jeho veku to zvládajú s prehľadom. Ako to, že je taký lajdák? Príliš často máme tendenciu deti porovnávať s ostatnými. Ukazujeme im príklad susedových detí, ktoré sa vedia stále slušne pozdraviť, sú samostatnejšie a šikovnejšie a istotne nenosia pokarhania. Stále je tu niekto, kto je na tom lepšie ako naše dieťa a my mu to dávame v návale zlosti patrične pocítiť.
Namiesto nátlaku, ktorý týmto spôsobom na dieťa vyvíjame, by sme sa mali snažiť zistiť príčinu daného stavu. Porovnávanie s inými len zvyšuje stres, ktorý k ničomu nevedie. Pýtajme sa stále na dôvod negatívneho výsledku našich ratolestí. Snažme sa situáciu vyriešiť a ukázať, že máme záujem o to, aby sa všetko zlepšilo. Podať pomocnú ruku je oveľa viac ako poukazovať na neschopnosť.
Naša zlá nálada by nemala zasahovať do výchovy
Každý má niekedy „deň blbec“, každý sa občas nesmierne poháda s manželom a každý z nás iste vie, čo je to prísť nahnevaný z práce. Všetky tieto negatívne emócie si so sebou nesieme a ich riešenie je na nás. V žiadnom prípade by sa náš zlý deň nemal odrážať na výchove dieťaťa. Vybíjať si svoj hnev na bezbrannom je jednoduché, no určite nie chvályhodné. Predstavte si pocit výčitiek a možno i strachu, keď vaša dcéra spraví niečo zlé. S malou dušičkou sa príde priznať a očakáva, že vaša reakcia teda príjemná nebude. Čo ale v prípade, že toho máte dosť po celom dni a ste už nadmieru „vytočení“? Nad dcérou sa strhne dvojnásobná búrka a celá situácia je viac než zlá. Tento malý človek si odnesie vašu frustráciu a to nie je správny postup.
Každú situáciu riešte s chladnou hlavou. Ak je vaše dieťa dostatočne veľké na to, aby pochopilo, že sa necítite dobre, povedzte mu to. Nie je hanba priznať pred deťmi, že ste mali zlý deň, že ste nervózni alebo podráždení. Nechajte si chvíľu na upokojenie a až potom riešte vzniknuté problémy. Ušetríte deťom obrovský stres a sebe následné výčitky svedomia.
Rodičia majú držať pokope
Ako jeden z rodičov máte na pleciach obrovskú zodpovednosť. Chcete deti vychovávať čo najlepšie a iste máte svoje predstavy o správnej výchove. Váš manžel sa však so všetkými názormi nemusí zhodovať a práve vtedy vznikajú konflikty. Takéto rozdielne postoje k rôznym situáciám vo výchove detí sú normálne, no mali by ostať medzi vami dvoma. Situácia, kedy mama karhá dieťa za jeho prešľapy a otec celú situáciu bagatelizuje a nad maminým rozhorčením len mávne rukou, je nesprávna. Vedie to k vzájomnému podkopávaniu autority pred dieťaťom. Ak máte rozdielne výchovné metódy a názory na riešenie problémov, preberte si to vždy v súkromí. Hľadajte kompromisy a dohodnite sa na spoločnom riešení. Držte ako pár pokope a pred deťmi zastávajte jednotný postoj.
Svoje deti nadovšetko ľúbime a chceme z nich vychovať dobrých ľudí. Nedajme sa preto ovplyvňovať negatívnymi postojmi či emóciami a ukážme deťom, že sme nielen starostlivým rodičom, ale i skvelým priateľom, ktorý vždy stojí po ich boku.
zdroj: babskeveci.sk (Jana L)
Nahlásiť chybu v článku