Bežní zamestnanci majú oproti živnostníkom výhodu v tom, že pre nich platia jednoduchšie podmienky na poberanie sociálnych dávok v prípade potreby. Aj živnostníčky však majú nárok na materské, pokiaľ si platia sociálne odvody. Ich podmienky sú však rozdielne.
Ako píše portál Finsider, živnostník musí odvody platiť povinne po tom, ako podá daňové priznanie. Tie sú buď v minimálnej výške, ktorá sa každý rok mení, alebo v sume podľa príjmov. Nárok na materské ale nevzniká automaticky, pretože odvody musí živnostník platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch. Posudzuje sa aj správna výška, čo sa pri zamestnancoch nesleduje.
Okrem toho nemusí mať žena otvorenú živnosť, úplne stačí, keď je v ochrannej lehote, ktorá je pri tehotenstve osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia.
Nemusíte platiť odvody
„Štát to v takom prípade posudzuje tak, ako keby žiadateľka stále platila odvody. Žiadosť je možné podať najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Vo výhode sú živnostníčky, ktoré sú zároveň zamestnané. Materskú dávku v takom prípade matka dostane z nemocenského poistenia zo zamestnania aj živnosti. V tom prípade treba podať dve samostatné žiadosti o materské,“ informuje portál.
Môžete pracovať
Výrazný rozdiel je v možnosti pracovať. Zamestnanec popri materskej do práce chodiť nemôže, avšak živnostníčka na materskej nemusí živnosť prerušiť ani ju zrušiť. Môže podnikať, dosahovať príjem a čerpať materskú dávku. Živnostník počas materskej nemusí platiť sociálne ani zdravotné poistenie. V tomto prípade môžete ušetriť približne 1 837 eur, keď platíte minimálne odvody.
Nahlásiť chybu v článku