Éčka v potravinách: Tento článok by ste si mali prečítať predtým, ako pôjdete nabudúce do obchodu

Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, ako by asi vyzerala etiketa šťavnatej jahody? Je to možno divná otázka, ale je na zamyslenie. Tak, ako každá súčasť nášho života má svoje jasné pomenovanie, má aj svoje pomenovanie v podobe chemických výrazov. Áno, to sú tie skratky a názvy, ktoré síce znejú hrôzostrašne, no netreba z nich mať obavu. Veď aj taká voda sa dá pomenovať ako dihydrogén monoxid.

Niektoré prvky sa vyskytujú v prírode prirodzene, iné sú človekom vytvorené umelo. Napríklad také železo v našej krvi je to isté železo, z ktorého staviame konštrukcie budov. To platí aj o rôznych kyselinách, cukroch či farbivách, ktoré sa vyskytujú v ovocí, v našom tráviacom trakte či v jedlách a nápojoch.

Žiadna prírodná veda však nepozná prvok „cola“ alebo prvok „jahoda“. Ani naše telo nepozná colu a jahody. Pozná však vlákninu, cukry, kyseliny, vitamíny, antioxidanty… Všetko sú to však chemické prvky – je to technický termín. Tie naše telo rozoznáva a spracováva a všetko na svete je zložené z chemických prvkov. Aj my.

Ak by jahoda mala etiketu, bolo by na nej uvedených asi pätnásť éčok. Nemajte však strach. Do tohto ovocia nebola pridaná žiadna chémia – všetko sú to prirodzené zložky, ktoré nájdete v každom zdravom plode. Tieto éčka sú pomenovaním látok, ktoré sú jej prirodzenou súčasťou a sú napríklad pridávané aj do potravín či nápojov. Každá prídavná látka, ktorá môže byť pridaná do potravín, je kontrolovaná a schválená Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a má svoje kódové označenie.

Samozrejme, sú éčka, ktoré sa v potravinách vyskytujú prirodzene a sú také, ktoré sa do nich pridávajú. V minulosti museli ľudia kupovať obrovské ľadové bloky, aby mohli chladiť jedlo a nápoje a nájsť spôsoby, ako ich „konzervovať“, aby vydržali dlhšie obdobie. Prítomnosť vody, živín, kyslíka, pH a zmeny teploty sú totiž prirodzeným prostredím pre pôsobenie mikroorganizmov, ktoré menia ich pôvodné zloženie. Dnes máme chladničky, no pomáha nám aj  potravinárska veda, ktorá udržiava potraviny dlhšie čerstvé. Konzervačné látky napríklad zachovávajú nutričné hodnoty potravín a bez nich sa to niekedy skrátka nedá.

Nie všetky éčka sú nebezpečné

Éčka môžeme všeobecne rozdeliť na neškodné, rizikové a tie, ktoré vo veľkých množstvách ohrozujú naše zdravie.

Ktoré éčka nie sú škodlivé?

Škodlivé rozhodne nie sú tie, ktoré radíme medzi vitamíny alebo prírodné látky a farbivá. Ako príklad uvádzame tieto: E300 až E304 (prírodné antioxidanty, vitamín C) alebo E306, čo je vitamín E, E100 (kurkumin), E101 (riboflavin, teda vitamín B2) E140 aE141, čo je zelené rastlinné farbivo chlorofyl, E160 až E166 (betakarotén, provitamín A), E150 (karamel) a napríklad E260 až E263 a E270 (prírodné kyseliny),.

Ktorý éčkam by ste sa mali radšej vyhnúť?

E131-E133 –  patentná modrá, indigotin, žiarivá modrá

E155 – potravinárska hnedá, vyrába sa synteticky z uhoľného dechtu

E620 – E625, najmä E621 je glutaman sodný, ktorý sa nachádza aj v obľúbenej vegete

E951 – aspartam je umelé sladidlo, ale veľmi nebezpečné pre zdravie, v niektorých krajinách je dokonca zakázaný, ale vyhnite sa radšej aj E952 a E954

E102 – tartrazín je žltá farba a vyskytuje sa v obľúbených cukrovinkách, ale aj v pečive a mliečnych výrobkoch, vyvolať môže alergie, hyperaktivitu, aj astmatický záchvat

E122 – azorubín tiež červené syntetické farbivo

E124 – ponceau 4R jasnočervené farbivo, takisto preukázaný karcinogén, zakázaný vo viacerých krajinách

Je správne, že čítate etikety na nápojoch a potravinách. Robte to aj naďalej. Nedajte sa však zmiasť názvami chemických prvkov, ktoré rovnako ako kyselina askorbová môžu znieť strašidelne a pritom sa za ním skrýva obyčajný vitamín C.  

zdroj: babskeveci.sk (Lucia M.), Matúš M., everbum.com