Platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy – matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien.
„V kontexte starnúcej populácie, nedostatočne pripravenej infraštruktúry, nedostatočného množstva profesionálnych kapacít pre opatrovanie nesebestačných seniorov, chýbajúcich kapacít jaslí a škôlok, bude význam žien takzvanej sendvičovej generácie narastať,“ dopĺňa Uhlerová. Ako ďalej pokračuje, na Slovensku je až 68 % domáckej práce vykonávanej ženami. Žena tak v priemere venuje tejto neplatenej domáckej práci 38 hodín týždenne.
Ženám nechcú vyjsť v ústrety
Zamestnávatelia nemajú podľa KOZ veľký záujem vychádzať ženám v ústrety prostredníctvom skrátenej práce, najmä z dôvodov daňovo-odvodového zaťaženia a celkových nákladov na zvýšený počet zamestnancov z dôvodu skrátenia ich práce.
„Rovnakou prekážkou na väčšie zapojenie žien na trhu práce je problematika tzv. dlhých pracovných hodín mužov, ktoré de facto bránia mužom dostatočne sa podieľať na domácich prácach a starostlivosti o deti. Možné riešenie vidíme napríklad aj v skracovaní pracovného času,“ uviedla prezidentka KOZ. Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v tzv. antidiskriminačnom zákone. Viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc.
Nahlásiť chybu v článku