Prvé prípady nového koronavírusu máme potvrdené už aj na Slovensku. Ešte predtým však vznikala zbytočná panika, ktorej sa mnohí ľudia nevyhli. Témou číslo jedna na celom svete je momentálne nový vírus COVID-19.
Ako informoval portál Sciencealert, k tejto téme sa vyjadrujú aj uznávaní vedci. Abdu Sharkawy je lekár a odborník z univerzity v Toronte. Vo svojom statuse varoval pred prehnanými reakciami ľudí na celkovú situáciu so šírením koronavírusu. Podľa neho môže stres a panika spôsobiť viac škody ako samotné ochorenie. „Nebojím sa vírusu COVID-19,“ napísal v statuse lekár. „Viac sa obávam o stratu zdravého rozumu a vlnu strachu, ktorá priviedla spoločnosť do bludného kruhu.“ Celý príspevok si môžete prečítať tu.
Nás zaujímal názor odborníka a psychiatra MUDr. Michala Pataráka, ktorý sa ľudskej duši venuje už niekoľko rokov a má bohatú prax a veľa skúseností. Pýtali sme sa, ako si vysvetliť paniku, ktorá aj u občanov Slovenska v spojení s koronavírusom nastala. Viac sa dozviete v našom krátkom rozhovore.
Ako si vysvetľujete paniku (vykupovanie trvanlivých potravín, toaletného papiera, antibakteriálnych mydiel, dezinfekcie, rúšok), ktorá sa začala šíriť na Slovensku ohľadom koronavírusu?
Epidémia každého infekčného, respektíve prenosného ochorenia môže u ľudí vyvolávať obavy. V charaktere a prežívaní týchto obáv sa však vzájomne môžu líšiť, keďže ide o bohaté spektrum, od dôvodnej obavy pred nákazou a vôle ochrániť sa pred ňou, ktorá je úplne v poriadku, cez úzkosti a strach, ktoré už šíreniu infekcie nezabraňujú a naopak, pridávajú do tlakového hrnca spoločnosti paru, až po obsedantné rituály na ochranu svojej vlastnej osoby alebo rodiny.
Niektorí sa uťahujú zo spoločnosti do súkromia, čo môže byť samozrejme na prospech veci, nadbytočný strach však nepomôže nikomu. Zvlášť citliví sú na aktuálne mediálne informácie a šírenie epidémie jedinci, ktorí sa aj bežne obávajú infekcie. Môže ísť až o nozofóbiu, strach pred ochorením, ktorý sa môže prejaviť naozaj iracionálnym a skratkovitým správaním.
Psychiater vždy posudzuje oprávnenosť nejakej obavy, to, či je jej charakter a intenzita založená na nejakej realite, alebo si myseľ strachujúceho sa realitu dotvorila do podôb, v ktorej sa bojí skôr strašiaka vo vlastnej psyché, než objektívnej reality. Iná môže byť obava staršieho človeka trpiaceho na chronické ochorenie pľúc ako mladého vitálneho človeka, ktorý je pri plnom zdraví, iná obava človeka, ktorý žije iba so svojou partnerkou ako otca alebo matky piatich detí.
Chcem tým povedať, že nie každý strach je bezdôvodný. To, čo nám však pred nákazou pomáha, nie je iracionálny strach, ale to, čo proti nej reálne robíme – nielen na spoločenskej a štátnej úrovni, ale aj na individuálnej. Strach nám nepomôže, hygiena áno.
Je to kvázi normálne? Alebo skôr ide o nejaký patologický fenomén?
Každá epidémia vyvoláva aj epidemickú psychickú reakciu, ktorej súčasťou je úzkosť a strach – v škále od zodpovedných a na realite založených obáv, ktoré umožňujú pripraviť sa na masové šírenie vybraného ochorenia, až po prepálený strach a hrubo neadekvátnu paniku s paralýzou verejného života a prehnanými antimikrobiálnymi rituálmi.
Tieto reakcie možno rozdeliť na kolektívne/masové, ktoré v obrovskej miere závisia od toho, ako je verejnosť informovaná médiami, pričom medzi ne patrí aj reakcia spoločenských a medicínskych autorít a kroky samotného štátu, a na individuálne, ktoré súvisia skôr s typom osobnosti jedinca a jeho tendenciou k úzkosti. V tejto chvíli už vieme, že sa koronavírus dostal aj na Slovensko, čo bolo vďaka podmienkam, v akých sa presúvame dnešným svetom, plne predpovedateľné.
Ako by sa mali ľudia začať správať?
Čo je potrebné, je správať sa naozaj zodpovedne. Pohybu osôb sa v dnešnom svete dá zabrániť len veľmi ťažko, pričom inkubačná doba sa odhaduje až na 14 dní – čo je trojnásobok inkubačnej doby chrípky. Ochorenie môže prebehnúť aj bez príznakov. Nakazených teda nie je ľahké rozpoznať a testovanie na základe merania telesnej teploty nie je vôbec účinným preventívnym opatrením.
Základom je proste bežná hygiena a obmedzenie kontaktu s nakazenými alebo chorými. Vykupovať mlieko, cestoviny, múku a toaletný papier nemá zrejme väčší význam, i keď adaptívne môže byť obmedzenie nakupovania na menej časté, ale väčšie nákupy. Aj stiahnutie sa z masových verejných podujatí je odôvodnené, či už ide o kultúrne festivaly, diskotéky, preplnené spoločenské priestory alebo športové zápasy.
Ako zmierniť vlastný strach?
To, čo náš strach môže zmierniť, je fakt, že práve toto sú opatrenia, ktoré sú prevenciou voči bežnej chrípke. Tieto opatrenia možno pritom racionálne ovládať a plánovať, nemusíme podliehať kolektívnej panike a fobickým reakciám. Podľa mňa na to skutočne nemáme nejaký zásadnejší dôvod. Panika aj tak nie je faktorom, ktorý by bol v prevencii akéhokoľvek ochorenia niečím účinným. Naopak, zvyšuje jednanie ovplyvnené emóciami, vrátane skratkovitého a impulzívneho správania.
Sme ako národ (kultúrou, históriou, myslením) pripravení na niečo také, ako je koronavírus?
Myslím si, že Slovensko ako také nie je pripravené na masovú epidémiu nejakého závažného, rýchlo sa šíriaceho infekčného ochorenia. Nemáme s niečím takým dostatočné skúsenosti ani dostatok lekárov, nemocničných jednotiek intenzívnej starostlivosti a podobne.
Nemyslím si však, že koronavírus je v takejto kategórii ochorení, o akých hovorím. Hovorím to však ako psychiater, ktorý k tejto veci nie je kompetentný vyjadrovať sa. Chápem však, ak u ľudí stúpa napätie, keďže sme denne konfrontovaní so štatistikami počtu nakazených, zomretých alebo uzdravených.
V súvislosti s chrípkou takéto štatistiky bežne nevidíme a preto by som ochorenie nerád prirovnával k chrípke. Už v emocionálnej rovine, v akej to na nás pôsobí, možno povedať, že ochorenie spôsobené koronavírusom je v inej kategórii ako chrípka. Chrípky sa totiž nezvykneme báť, sme na ňu zvyknutí, koluje nami aj akási psychická imunita voči obavám z nej, pretože je bežnou súčasťou nášho prostredia, hoci sama o sebe môže byť nebezpečná.
Je možné, že to dá priestor na ešte väčšiu xenofóbiu na Slovensku?
Nemyslím si, že by sa koronavírus na Slovensku priamo prepájal so xenofóbiou. Značne ma však zarazili konšpiračné teórie, podľa ktorých je šírenie koronavírusu riadené nejakou veľmocou za určitým účelom alebo to je iba manipulácia vo verejnom priestore. Zdá sa, že takéto teórie sa objavujú už pomaly pri akomkoľvek spoločenskom jave a budeme si na ne musieť zvyknúť ako na istý typ reakcie, reakcie, ktorá nie je založená na reálnych súvislostiach.
Pravdou však je, že konšpiračné tvrdenie, ktoré je prezentované s takmer bezhraničnou alebo priam stopercentnou istotou, redukuje u svojho recipienta úzkosť, pretože vedie k pocitu kontroly nad danou udalosťou a k pocitu vyjasnenia jej zmyslu, čo mnohým ľuďom môže psychicky pomáhať. Pred infekciou však žiadna konšpirácia neochráni a vďaka domnele poznanej príčine šírenia koronavírusu presunie afekt zo strachu na samotného šíriteľa alebo strojcu celej epidémie.
Nahlásiť chybu v článku