Nie nadarmo sa hovorí, že čo sa človek v mladosti naučí, v starobe akoby našiel. Veľmi častá chyba mnohých rodičov je, že nevedú s deťmi tú správnu komunikáciu. Veľa rodičov používa takzvané „neškodné“ frázy, ktoré môžu mať veľmi nepekné následky na dospievajúci život detí a v horších prípadoch aj na celý ich život. Prinášame vám pár tipov na frázy, ktoré by ste mali z komunikácie s vašimi deťmi rozhodne vylúčiť.
„Ty môj tučniačik“
Tučniačik, hrošík, buchtička a mnoho takýchto pomenovaní je veľakrát povedaných z lásky a s pocitom, že to nemôže ublížiť. Umelo vytvárame deťom týmito pomenovaniami bod záujmu, na ktorý sa upnú a je ho následne ťažké odstrániť. V krajných prípadoch to môže mať za následok niekoľko typov poruchy príjmu potravy ako je napr. bulímia, obezita, anorexia alebo fanatická láska k športu.
„Ty si predsa dievča/chlapec!“
Naozaj je potrebné tak veľmi rozlišovať pohlavie ? „Keď si dievča musíš sedieť s nohami pri sebe! Ak si chlapec nemôžeš plakať, pretože chlapi neplačú!“ Je toto naozaj v dnešnej dobe nutné? Takéto rozdiely naozaj môžu spôsobiť vnútorný konflikt. Výsledok takejto výchovy môže byť dospelý človek, ktorý sa buď veľmi snaží zdôrazniť svoju ženskosť/mužnosť alebo naopak až príliš zdôrazňuje rozdiely medzi mužmi a ženami.
„To nevadí, veď on je chlapec/dievča“
Veľmi často sa stáva, že chlapcom sú odpustené rozbité dvere, okná alebo hrubé správanie práve preto, že sú chlapci a to k nim jednoducho „patrí“. Dievčatá dostanú väčšinou všetko, čo im rodičia vidia na očiach keď plačú, pretože sú to dievčatá. Avšak pozor! Toto je znovu spojenie správanie-pohlavie. Na takúto výchovu treba dať obrovský pozor. Chlapec, ktorý v detstve udrel kamaráta, ktorý mu vzal hračku „lebo je chlapec“, môže o pár rokov zbiť niekoho iného len preto, že „je chlapec“ a predtým mu to bolo odpustené. A dievča, ktoré si plačom všetko vydobilo „pretože je dievča“ môže túto taktiku využívať aj neskôr v dospelom živote.
„Na vysvedčení chcem vidieť samé jednotky!“
Samozrejme, že deťom treba určiť nejaké hranice, čo sa týka školy. Avšak netreba v nich vzbudzovať pocity, že kvôli jednej zlej známke sa zrúti celý svet. Takisto im treba nechať voľnú ruku v nájdení vlastného životného štýlu a záujmov. Celkový takýto postoj veľmi postihuje budúci život detí a spôsobuje, že deti budú veľmi závislé na názore iných ľudí, nebudú mať vlastný názor a záujmy.
„Prečo ťa udrel?“
Je veľmi dôležité nájsť pochopenie v detskom konflikte, avšak táto otázka môže vyznieť, že fyzické násilie bolo zaslúžené. Môže sa stať, že práve z detských obetí sa časom stanú agresori, ktorí budú naozaj nebezpeční pre svoje okolie.
„Ale ty si rozumný“
Pri výchove sa vyhnite slovku „ale“. Toto slovo môže byť naozaj veľmi nebezpečné. Chcete síce dieťa pochváliť, avšak kladiete dôraz na vlastnosti, ktoré nie sú v popredí. Treba deti podporiť v každom smere a nestavať veci, ktoré ovládajú pred všetky ostatné.
„Dôležité je sa dobre vydať!“
Túto vetu by ste rozhodne nemali používať. Môže to v mladých dievčatách vzbudiť dojem, že nič v živote nie je dôležitejšie ako svadba. Môžu sa vzdať klasických hodnôt len pre blaho, ktoré im môže muž dať. Nakoniec môžu zostať s mužom, ktorý ich bude psychicky alebo fyzicky týrať a oni s ním zostanú hlavne zo strachu a budú tolerovať aj to, čo by reálne nemalo byť odpustené.
„Na deti treba byť prísny!“
Pre správny vývoj dieťaťa je dôležitá láska a samozrejme aj pochopenie. Pokiaľ toto všetko dieťa dostane, je veľká pravdepodobnosť, že bude schopné prejavovať city a náklonnosť svojim blízkym v dospelosti. Samozrejme deťom treba určiť, čo už je cez a aké hranice by nemali prekročiť a to nikdy. Mnohí rodičia však svoje deti, ako sa hovorí, držia veľmi nakrátko a sú na nich až príliš prísni. Tu sa však už v mnohých prípadoch mení tvrdosť na krutosť. Všetko toto do veľkej miery ovplyvňuje dospelosť človeka. Ľudia s takou výchovou nie sú schopní veľakrát prejaviť city svojim najbližším, pretože to sami v detstve nedostávali.
Nie je presný návod na to, ako deti vychovávať tak, aby z nich vyrástli dobrí a úspešní ľudia. Dôležité je však dať deťom lásku a podporu. Pokiaľ toto dieťa cíti od svojich najbližších, bude sa vedieť správať k ľudom okolo seba. Treba im dodať zdravého sebavedomia a naučiť ich milovať samých seba.
Pozri aj: Žena dojčiaca na verejnosti je u nás stále považovaná za šialenú biomatku. Je možné nájsť kompromis?
Gabriela, adme
Nahlásiť chybu v článku