Farbosleposť je porucha vrodená, a teda dedičná. Len vo veľmi vzácnych prípadoch ju môžete získať, napríklad keď pracujete dlhodobo so škodlivými chemikáliami, ktoré vám poškodia čapíky. Farbosleposť sa nedá liečiť, no našťastie sa nejedná o veľký hendikep. Určité obmedzenia tieto ochorenia so sebou nesú, no dá sa s tým žiť.
Prejavy farebnej slepoty môžu byť odlišné, záleží od toho, ktoré sady čapíkov sú poškodené. Spravidla má postihnutý jedinec problém rozlíšiť červenú a zelenú farbu, v inom prípade je to problém s modrou a žltou farbou. Obrázok hore ukazuje rozdiel v tom, ako vidí rovnaký obrázok človek s normálnym videným a človek s problémom rozlíšiť červenú a zelenú farbu. Na nasledujúcich obrázkoch sa pozrieme na tri najrozšírenejšie formy farbosleposti.
Takto vidí ceruzky človek so zdravým zrakom
Deuteranomalia je najbežnejšia forma poruchy zraku. Trpí ňou približne 4,63% populácie a často si ju človek ani neuvedomuje. Ide o mutáciu génu zelenej a červenej zložky.
Protanopia nie je až tak rozšírená, no trpí ňou približne 1% populácie. Ľudia s touto poruchou nedokážu rozlíšiť zelenú a červenú farbu.
Tritanopia je veľmi vzácna forma farbosleposti. Ide o neschopnosť vnímať modrú a sčasti žltú farbu.
Absolútna farbosleposť je veľmi vzácna. Trpí ňou len 0,00003% populácie.
zdroj: babskeveci.sk, BrightSide
Nahlásiť chybu v článku