Psychológovia upozorňujú na stálu neschopnosť rodičov hovoriť s deťmi o dospievaní a o sexualite. Pritom obdobie dospievania je obdobím obrovských zmien tak pre tínedžerov, ako aj pre ich rodičov. Deti sa snažia kopírovať správania a svet dospelých, pretože sami nevedia, ako z celého toho zmätku vykorčuľovať. Práve v tomto období je veľmi dôležitá opora rodičov, a to aj pri témach, ktoré nám často nie sú príjemné.
Koľko detí by bolo lepšie chránených pred tým, ako sa prvýkrát opije, zažije pomerne nepríjemnú sexuálnu skúsenosť alebo ho niekto zo skúsenejších rovesníkov veľmi poníži pre jeho nevedomosť?! Ako rodičia by sme nemali zabúdať na vlastnú skúsenosť. Väčšina z nás do tohto obdobia vpadla len tak, väčšina z tejto väčšiny zažila poníženie alebo nezdar a istá časť, o ktorej možno hovoriť ako o menšine, mala to šťastie, že mala otvorených rodičov a aj otvorený vzťah s nimi. V súvislosti s našimi deťmi by mala byť naša vlastná skúsenosť mementom, o ktoré by sme sa mali opierať.
V prípade zarytého mlčania našich rodičov pred nami by sme sa mali o o viac snažiť nájsť cestu a spôsob, ako si s vlastným dieťaťom o zložitých veciach pohovoriť. V prípade otvorených vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom si, naopak, brať príklad. Hovoriť, že sa to s nimi nedá, je zbabelosť.
Keď s nimi je to také ťažké
Všetci sme si tým prešli, ibaže niektorí búrlivejšie, iní menej. Čo sme však mali všetci spoločné bolo, že sme toto obdobie prežívali ťažko. Prišli prvé skúšky, prvé trápenia s láskou, prvé pokusy byť dospelými. A väčšinou to nevyšlo. Práve vtedy sme potrebovali oporu dospeláka, ktorý by nám poradil, pohladil po hlave a povedal, ako ďalej. Presne toto očakávajú aj naše deti a našou psou povinnosťou je venovať im aspoň rozhovor. Vlastne je to to jediné, čím im môžeme pomôcť.
Podľa psychológov je štatisticky dokázané, že mladí ľudia okusujú prvú sexuálnu skúsenosť z roka na rok skôr. S alkoholom začínajú už ako malé deti a ani posmešky zo strany okolia nie sú už ničím pre „vyvolených“ smoliarov. Tento fakt úzko súvisí s dobou, v ktorej sa už malé deti pomerne jednoducho dostávajú k veciam určeným len pre dospelých. Nielen prostredníctvom médií, ale aj väčších kamarátov, súrodencov či iných starších vzorov, ktoré ich dokážu sprevádzať tým najťažším obdobím. Od prvej cigarety, prvého alkoholu a vracania do kríkov, až po prvý sex. A pritom by ešte dávno mali sedieť kdesi na ihrisku so svojimi rovesníkmi.
Lenže svet dospelých je lákavejší a o to skôr, keď sa v ňom dejú nepoznané alebo zakázané veci. Deti potrebujú našu komunikáciu, potrebujú počuť, že alkohol a cigarety by si mali odložiť na neskôr, potrebujú vedieť, že ak tieto veci neskúsia, nebudú dospelí, ale nie teraz. Povedať dieťaťu, že všetko má svoj čas, je jedným z riešení, ako čoraz ranejšie skúsenosti odložiť na neskôr. Zákazmi ani príkazmi ako rodičia nič nedosiahneme, to všetci vieme. Milým a rozumným slovom áno, ibaže to je pre nás často náročnejšie ako výstup na vysokú horu.
O sexe ani muk
Mnoho rodičov sa tvári, že sexualita sa ich detí netýka. Lenže každý z nás v kútiku duše vie, že sa ich to týka, a že raz to príde. Treba si ale uvedomiť, že dnes má väčšina detí prvú sexuálnu skúsenosť už v šestnástom roku života, niektorí aj skôr! A to ešte naozaj nie je čas, kedy by sa mali tínedžeri venovať veciam telesnej lásky, nanajvýš tak veciam tej fyzickej. Zaľúbiť sa, chodiť na zmrzlinu, na prechádzky, do kina, to všetko k tomuto veku patrí. V takomto veku však väčšina detí stále nevie, čo je to vychovať dieťa, mnohí nevedia ani to, aké nebezpečné je nepoužívať pri sexe ochranu. Od svojich spolupútnikov sa nedozvedajú o rizikách, ale o výhodách. A presne tu by mali hrať rolu rodičia, ktorí by mali kamarátov zastúpiť.
Aj keď má v tínedžerskom veku sila priateľstva veľký význam, rodič stále ostáva tým, kto je pre dieťa oporou a vzorom už od útleho detstva. I keď sa nám to možno nezdá a naše deti nám pripadajú ako vzďaľujúce sa odludy, verte, že to tak nie je. Hovoriť s tínedžermi nie je jednoduché, no v živote dôjde aj k horším veciam. Treba len nájsť ten správny spôsob, ako na to. Svoje deti poznáme najlepšie, vieme, čo na nich platí, na čo reagujú podráždene a kedy, naopak, vedia byť milí a dokážeme sa s nimi pokojne porozprávať. Vieme, čo ich dráždi a vieme, ako si ich získať. Mali by sme to aspoň skúsiť. Súhlasíte? Aké sú vaše skúsenosti v tejto oblasti? Dajte nám vedieť v komentároch.
zdroj: babskeveci.sk (M)
Nahlásiť chybu v článku