Všetci sme to počuli toľkokrát najmä od našich starých rodičov a niekedy aj rodičov. „Tie časy mali niečo do seba, v minulosti bolo všetko oveľa lepšie ako teraz!“ Tráva bola zelenšia, nebo modrejšie, jedlo chutilo lepšie a ľudia sa na seba viac usmievali. Nuž, v tomto prípade akosi nesedí, že ľudia si podvedome viac zapamätajú negatívne veci, ale práve tie pozitívne.
Niektorí Slováci si dodnes spomínajú na časy socializmu veľmi pozitívne a mladším ročníkom je to buď veľmi úsmevné, alebo veľmi poburujúce. Cieľom tohto článku nie je nikoho pobúriť, ale vyvolať úsmevné retro spomienky. Tak čo Slovenky a Slováci, idete s nami do toho?
1# Lacné a kvalitné potraviny
Mlieko v igelitových vreckách za 6 korún, chlieb za 10 korún, či pivo za 7 korún? Na lacné potraviny Slováci spomínajú ako na jednu z najpozitívnejších vecí zo „socíkovských“ čias. Aj keď to vyzerá, že ľudia vtedy mali kopec peňazí, netreba zabúdať, že priemerný plat mal v tom čase hodnotu dnešných šesťdesiat eur. Čo sa týka kvality potravín, aj tu visí niekoľko otáznikov. V minulosti totiž výrobcovia neboli povinní udávať všetky zložky v potravine tak, ako je to dnes. Reálne teda nikto nevedel, koľko éčok tie ktoré potraviny obsahovali. A vlastne… možno vôbec neboli také kvalitné ako sa výrobcovia tvárili.
2# Autá a motorky z východného bloku
Kto by vtedy potreboval pípajúce senzory na bezpečnostné pásy, elektronické hračky zabudované do interiéru auta či parkovacie senzory? Ak niečo vtedy ľudia od automobilového priemyslu chceli, boli to autá a motorky pre bežného užívateľa, ktoré odviezli rodinu na dovolenku do Tatier, k Balatonu či na bulharské Slnečné pobrežie. A dobre im bolo! Avšak preč s ružovými okuliarmi. Väčšina klasických áut z východného bloku boli značky Lada, Škoda, Trabant, Moskvič či Tatra a ich motocyklové náprotivky JAWA, Pionier či Babeta a všetky boli notoricky nespoľahlivé, často chybné už pri odchode z továrne, hrdzavé po letných dažďoch a spotrebovali toľko benzínu, že aj arabskí šejkovia by pri tom množstve začali plakať. Nuž, napriek tomuto všetkému ľuďom dodnes chýba ich bezkonkurenčný charakter a spomínajú na všetky tie dobrodružné príbehy, počas ktorých ich sprevádzali ich „východné“ tátoše.
3# Bezpečnosť
Menej áut na uliciach, menej drog, menej konzumu v obchodoch či peniaze investované do bezpečných a pevných oceľových konštrukcií. Áno. Nemožno poprieť, že každodenný život bol pre ľudí bezpečnejší, minimálne v porovnaní s tým dnešným. Deti sa mohli aj v Bratislave hrať na ulici bez toho, aby za nimi stáli rodičia. Mohli hrať futbal bez toho, aby ich zrazilo auto, pretože ich nebolo zďaleka toľko čo dnes. Na druhej strane asi nikomu nechýbajú nočné mory z návštevy tajnej polície, ktorú by na vás kedysi s radosťou zavolal sused, pretože práve odhalil, že vy ste ten „skrytý zástanca Západu“.
4# Práca pre každého
Predstavte si, že by ste už nikdy nemuseli posielať nikam svoj životopis, potiť sa na pracovnom pohovore, či zdôvodňovať potenciálnemu zamestnávateľovi svoje pohnútky, prečo tak veľmi túžite pracovať v jeho firme. Občania socialistických štátov mali šťastie, pretože takmer všetci boli týchto „bolestí“ ušetrení. Na každého čakalo nejaké teplé miestečko hneď, ako skončil školu. Oproti predošlým spomienkam, ktoré väčšinou ospevujú staršie ročníky, dnešní mladí ľudia túto vymoženosť minulosti len ticho závidia. Ale ako inak, nič nebolo také jednoduché, ako sa zdalo. Pravdou je, že naši predkovia boli doslova nútení ísť do práce, ktorú im pridelili, inak sa mohli ocitnúť na dlhšej dovolenke za mrežami. V skutočnosti bolo celkom bežné nájsť vysokoškolsky vzdelaného človeka v továrenskom alebo potravinárskom priemysle.
5# Kinematografia a divadlo
Komunizmus a cenzúra boli ako dve strany jednej mince. Jedno nemohlo existovať bez druhého. Aj napriek tomu sa mnohým talentovaným umelcom a filmárom podarilo vytvoriť krásne a nadčasové diela s výpovednou hodnotou. Pri pohľade na súčasnú slovenskú kinematografiu môžeme len horko zaplakať. Akoby všetok ten talent generácie slovenských režisérov, hercov, divadelníkov či filmárov kamsi uletel. Pravdou však je, že akonáhle sa tvorcom podarilo presvedčiť niekoľko komisií o svojich umeleckých predstavách a dostali ste všetky potrebné zdroje, boli ste tak či onak povinní predviesť socialistické umenie v jeho najlepšej podobe.
6# Pionieri a sprievody
Ktokoľvek, kto má dnes viac ako 40 rokov, bol kedysi pionierom. Vymývanie mozgov bolo tak intenzívne, že väčšina detí, ktoré si v mladom veku ešte beztak nedokázali utvoriť svoj názor, jednoducho byť pioniermi skutočne túžili. Účasť na pionierskych sprievodoch, spev pionierskych piesní, notoricky známa červená šatka na krku. Nebolo možné nebyť tohto všetkého súčasťou. Pravdaže, malo to svoje výhody. Deti trávili viac času spoločne a neseparovali sa od spoločnosti rovesníkov doma pri počítačoch a bolo im spolu veselo. Viac sa hýbali, čosi sa dozvedeli o disciplíne a mnoho iného. Napriek tomu, povinnosť byť súčasťou tohto všetkého zanechalo u mnohých horkú pachuť. Na prvého mája boli deti vyslané zo škôl a dospelí zo svojich pracovísk do ulíc, kde ma každý vzdávať svoj obdiv a nekonečnú vďačnosť za ich socialistické životy. Na oko aj celkom v pohode, ale… inak dosť desivé.
7# Solidarita, jednota, rovnosť
Takmer ako z francúzskej marseillaisy. Áno, ľudia boli oveľa jednotnejší, všetci mali na sebe rovnaké oblečenie, pracovali v rovnakých továrňach, riadili rovnaké autá a trávili dovolenku bok po boku pri rovnakých jazerách, pretože málokto mohol málokde slobodne cestovať. Mnoho ľudí sa aj dnes domnieva – väčšinou sú to tí, ktorým sa ťažšie darí uspieť v modernom trhovom hospodárskom prostredí – že sociálna rovnosť by mala byť, tak ako kedysi, poskytovaná od štátu všetkým bez ohľadu na to, aké úsilie a praktické zručnosti budú rozvíjať. Ale naozaj si myslíte, že to tak bolo aj pred nežnou revolúciou? V skutočnosti mohli ľudia veľmi rýchlo skončiť v trocha nespravodlivej pozícii. „Sociálna rovnosť“ totiž neraz spočívala v tom, že im dobrali vlastné práva a zakázali navštevovať univerzitu, pretože ich strýko utiekol do Rakúska. A mohli to byť pokojne aj novodobí Einsteinovia.
Nuž, ako sa hovorí, krása leží v oku pozorovateľa.
zdroj: babskeveci.sk (Monika), slavorum.org
Nahlásiť chybu v článku