Žena zdieľala svoj príbeh na sociálnych sieťach a hoci sa rozhodla ostať v anonymite, sila jej odkazu chytila za srdce mnohých ľudí a donútil ich klásť si dôležitú otázku.
Tento príbeh sa objavil na profile Priznania žien a svojou otvorenosťou zaujal stovky ľudí, ktorí sa nebáli naň zareagovať. Žena svoje priznanie začala otázkou „V čom sa chcete líšiť od svojich rodičov?“ a následne vypovedala svoj príbeh z detstva, ktorý nenechal nikoho chladným. Ako najmladšie dieťa v rodine si totiž vytrpela peklo a dnes robí všetko pre to, aby sa jej syn ani na sekundu necítil rovnako ako kedysi ona.
Ako dieťa trpela vo vlastnej rodine
Slovenka začala svoje vysvetľovanie opisom jej rodiny a rozdiel medzi ňou a jej súrodencami bol badateľný hneď pri prvých vetách. Napísala: „Moji rodičia mali tri deti. Prvé dieťa, vytúžené, milované, bola dcéra. Mama ju mala, keď mala 20, v tej dobe asi bežné. V ďalšom vzťahu vytúžený syn každého otca. A potom som prišla ja, ani neviem prečo. Ako najmladšia som za všetko schytala bitku remeňom, hoci nič z toho nebola moja chyba. Ale bolo veľmi jednoduché hodiť všetko zlé na najmladšiu, ktorú nikto nepočúval a neveril jej.“
Už ako dieťa si tak uvedomovala, že je na všetko sama a jej vzťah s rodičmi bol prakticky neexistujúci. Opísala to: „Od siedmich rokov som sama vstávala do školy, chystala si raňajky aj desiatu. Učila sa do školy. S rodičmi som nemala žiaden vzťah, žiadna pochvala za úspechy, žiaden voľný čas trávený s nimi. Mama na všetko vždy povedala iba: „Dobre, dobre… choď už.“ A otcovi sa smela, aj to so strachom, iba pozdraviť: „Dobré ráno, dobrý deň a dobrú noc.“ Celý život so mnou nekomunikoval.“
Nahlásiť chybu v článku