Každá doba so sebou prináša niečo nové. Technologický posun nám umožňuje mať každý deň o niečo ľahší. Niekedy sa však stáva, že nepodstatným veciam dávame obrovský význam a to, čo je dôležité prehliadame.
Inak tomu nebolo ani v prípade chlapca cestujúceho spoločne s matkou metrom. Chlapec bezohľadne zaberal dve až tri miesta, ležiac na sedadlách hrajúc sa so svojim mobilným telefónom. Traja dospelí ľudia unavení cestovali z práce a nemohli si ani sadnúť. Až to jedného z nich nahnevalo natoľko, že si sadol na chlapcove nohy. Chlapec zostal šokovaný a prekvapený z toho ako si to ten pán vôbec dovolil. Podobne reagovala i chlapcova matka so slúchadlami na hlave, ktorá svojho syna ani raz neupozornila, že si má sadnúť normálne. Mladík tak musel cestovať zvyšok trasy v preňho nepohodlnej polohe.
View this post on Instagram
Úprimne neznámemu pánovi fandíme. Áno, hovoríme si, že deti sú dnes také, onaké. Doba sa zmenila, majú toho veľa. Lenže svet tvoríme my a ľudskosť má byť našou prirodzenosťou a nie raritou. Očakávame toho veľa od druhých a pritom niekedy sami neurobíme žiaden ústupok.
Pamätám si ako nám v triede raz náš starší učiteľ nemčiny spomínal podobný zážitok z MHD, ktorý sa mu stal. Uťahaný cestoval z roboty na druhú stranu mesta cca 30 min. Autobus bol celkom plný a zazrel jedno voľné miesto vedľa dievčaťa, ktoré tam malo pohodený ruksak. Slušne sa jej spýtal, či má voľné miesto a ona, že nemá. Vysvitlo, že držala miesto kamarátke, ktorá nastúpila o zastávku ďalej. Nakoľko bolo v autobuse celkom dosť ľudí dievča sa začalo predierať k sedadlu vedľa kamarátky. Keď to spozoroval učiteľ zostal sa držať sedadla tak, že sa kamarátky k sebe nedostali a nakoniec sa celou cestou na prázdnom mieste viezol len ruksak.
View this post on Instagram
Rodičia dnes zabúdajú, že netreba deťom dať všetko materiálne a tým to končí. Zostávajú dlho v práci, aby im zabezpečili, čo najkvalitnejší život. No je najnovší mobil, počítač, či tablet to, čo skutočne ich deti potrebujú? A kde je výchova? Kde je vzor? Deti chcú predsa len ich prítomnosť, pohladenie a lásku. Aj materiálne veci sú dôležité, ale nie v prehnanej miere.
Staršia generácia sa pýta, čo je to s tou mládežou? My sme takí neboli, boli sme slušní, vážili sme si autority. I keď sme toho veľa nemali vedeli sme, čo je už cez čiaru.
View this post on Instagram
Pravda je, že aj vtedy boli drzé deti. Dnes sa však v spoločnosti stretávame, čím ďalej tým viac s patologickými problémami, ktoré ničia rodiny – nevera, alkoholizmus, agresivita, drogy a i. Iné prípady sú naopak deti s prehnaným sebavedomým, ktoré rodičia živia. Vychovávané sú v domnienke, že tak je to správne, čo chcem si vydobyjem arogantným správaním. A keď to tak nepôjde aspoň všetkým vôkol znepríjemním život a v konečnom dôsledku i tak bude po mojom. Stretávajú tak vo svojom okolí s javmi, ktoré samé nevedia spravovať vnútorne a volajú o pomoc svojim znepokojivým správaním. Chýba im slušnosť, ľudskosť. Nezabúdajme, že mi raz zostarneme. Ako sa budú naše deti správať k nám?
boredpanda.com
Nahlásiť chybu v článku