AKTUÁLNE: Na Slovensku nepribudol žiadny nový prípad nákazy koronavírusom

Druhej vlny pandémie nového koronavírusu sa najviac obávajú ekonomicky aktívni obyvatelia so stredne vysokým príjmom, a to najmä v regiónoch, kde bolo najviac infikovaných už pri prvej vlne. Väčšie obavy majú skôr ženy ako muži. Väčšina Slovákov by tiež privítala, keby bol test na protilátky v krvi súčasťou bežnej preventívnej lekárskej prehliadky. Vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry AKO na vzorke tisíc respondentov od 12. do 15. mája, ktorý si objednala spoločnosť Alpha Medical.

Najväčšie obavy z návratu pandémie majú najmä ekonomicky aktívni ľudia vo veku od 50 do 65 rokov (48 percent), za nimi nasledujú s miernym odstupom pracujúci vo veku od 34 do 49 rokov (47 percent). Väčšie obavy uvádzajú regióny, v ktorých bolo najviac infikovaných už počas prvej vlny, teda obyvatelia Nitrianskeho (49 percent), Bratislavského (46 percent) a Prešovského kraja (45 percent). Väčší strach vyjadrujú skôr ženy (45 percent) ako muži (40 percent).

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina z tých, ktorí sa obávajú druhej vlny pandémie, by sa chcela dať testovať. Otestovať by sa dala aj tretina tých, ktorí obavy z druhej vlny nemajú. Väčšina Slovákov, 81 percent, by tiež privítala, keby bol laboratórny test z krvi na protilátky súčasťou bežnej preventívnej prehliadky u lekára. Rovnakú podporu však nevyjadrujú všetky kraje. „Najmenšiu podporu má takýto plán v Bratislavskom kraji, kde sa pozitívne vyjadrilo 75 percent respondentov, najvyššiu v Banskobystrickom kraji, kde takúto možnosť schvaľuje 88 percent opýtaných,“ približuje riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Podľa generálneho riaditeľa siete laboratórií Alpha Medical Petra Lednického, by sa mohla obava z nástupu druhej vlny mierne zvýšiť na jeseň. „V tomto čase začne viac ľudí kašlať a cítiť sa subjektívne horšie, preto nebudú vedieť rýchlo posúdiť, či ide o chrípku alebo iné ochorenie,“ poznamenal.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyjadrila znepokojenie nad tým, že by krajiny mohli na pandémiu reagovať podobne, ako tomu bolo v prípade recesie pred viac než desaťročím, a síce znižovaním výdavkov na zdravotníctvo. Vo štvrtok to povedal šéf WHO pre Európu Hans Kluge. Podľa jeho slov „mnohé krajiny v Európe“ po recesii v roku 2008 pristúpili k finančným škrtom. Konkrétne krajiny nemenoval.

“Dnes musí byť našou prioritou investovanie do zdravotníctva, investovanie do sociálnej ochrany a predovšetkým vyhnutie sa úsporným opatreniam, ktoré zničili život mnohým v Európe,“ povedal Kluge na tlačovej konferencii v Kodani. Zdôraznil pritom, že „niet žiadnej ekonomiky bez ľudí“. „Nebude žiadne oživenie ekonomiky bez toho, že bude COVID-19 plne pod kontrolou,“ varoval. Európsky región WHO zahŕňa dokopy 53 krajín. V rámci pandémie koronavírusu patrí celosvetovo k najpostihnutejším.