Biela vianočná idyla by mohla tento rok panovať aspoň na časti územia Slovenska. Otázkou ostáva, či bude snehová pokrývka na juhozápade, kde je pravdepodobnosť bielych Vianoc približne len 30-percentná.
„Podľa aktuálnych prognostických modelov by mal asi do piatka budúceho týždňa (21. 12.) prevládať doterajší charakter počasia. Potom by mala prísť zmena. Po 21. decembri by k nám mal začať prúdiť od západu teplejší morský vzduch. Jeho prílev sa prejaví predovšetkým v nížinách juhozápadného Slovenska, kde sa sneh pravdepodobne roztopí,“ povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.
Podľa predpovedných modelov, ale aj podľa prognózy Slovenského hydrometeorologického ústavu nás čaká počas nadchádzajúceho týždňa prevažne oblačné počasie s dennými teplotami okolo nuly, nočné potom budú klesať pod bod mrazu od mínus dvoch stupňov v nížinách až po mínus desať v horských oblastiach. Nepôjde teda o silné mrazy. Po víkende, teda aj priamo na Štedrý deň, by mali teploty cez deň narásť na tri stupne až päť stupňov a takisto aj počas vianočných sviatkov, keď prognózy predpokladajú najmä v nižších polohách dážď s možnosťou primŕzania.
Či teda na Vianoce bude sneh, závisí od toho, koľko ho ešte počas nasledujúcich dní napadne a do akej miery sa pri oteplení roztopí. Podľa fyzikálnych zákonov sa na topenie ľadu alebo snehu spotrebuje istá tepelná energia. Preto aj mierne teploty nad nulou ešte nemusia znamenať, že sneh naozaj „zlezie“.
Blížiace sa oteplenie počas Vianoc navyše nebude zvlášť výrazné v porovnaní s inými rokmi. Teplé Vianoce s teplotami v nížinách vo výške piatich až desiatich stupňov, niekedy aj vyššie, boli napríklad v roku 1983 alebo v roku 1988, keď bolo na juhozápadnom Slovensku až 13 stupňov.
„Príkladov teplých Vianoc by sme v histórii našli viac, dokonca sa vyskytovali aj počas tuhých zím. Veľmi teplé sviatky boli, paradoxne, počas studenej zimy 1995/96, vtedy na Vianoce vystúpila teplota v nížinách juhozápadného Slovenska až na 12 stupňov Celzia, no vzápätí sa výrazne ochladilo a pokračovalo opäť zimné počasie,“ doplnil klimatológ.
Teploty od ôsmich do 14 stupňov boli na juhozápade krajiny aj počas Vianoc v rokoch 2009, 2010, 2013, 2014 a 2017.
Niekedy sa cez sviatky objaví aspoň symbolická snehová pokrývka, ako napríklad na niektorých miestach juhozápadného Slovenska 24. decembra 2016, keď, povedzme, v Piešťanoch napadol jeden centimeter snehu. O niečo viac to bolo na Vianoce v roku 2012, keď mali v Bratislave štyri centimetre snehu, no sneh nebol ani vtedy všade.
„Posledné skutočne biele Vianoce boli v roku 2002, keď bol sneh na celom území Slovenska a aj na juhozápade bola viac ako desaťcentimetrová snehová perina. Zároveň to boli sviatky aj veľmi mrazivé, boli to jedny z najchladnejších Vianoc v histórii pozorovaní. Napríklad v Poprade klesla teplota na Štedrý deň ráno na mínus 21 stupňov Celzia, v Kamenici nad Cirochou namerali tiež mínus 20 stupňov. Veľmi silný mráz bol však aj rok predtým, 24. decembra v roku 2001 na Štedrý deň ráno klesla v Piešťanoch minimálna teplota na mínus 22 stupňov a bolo desať centimetrov snehu. Takéto Vianoce sa tento rok pravdepodobne nezopakujú,“ uviedol klimatológ.
„Snehová pokrývka sa však môže tento rok na horách a tiež na východnom Slovensku udržať. Závisí to od toho, koľko snehu tam dovtedy napadne. Teda ten, kto bude tráviť Vianoce na horách, môže zažiť tú pravú vianočnú idylu,“ dodal klimatológ.
TASR
Nahlásiť chybu v článku