Ich príbeh sa začal písať ešte v roku 1939, kedy sa stretli na inej svadbe. Budúca kráľovná Alžbeta, vtedy ešte len dievčatko, sa do svojho nastávajúceho princa Philipa Mountbattena zaľúbila ako trinásťročná.
V týchto dňoch nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj po celom svete doznievajú dojmy z oslavy 70. výročia sobáša kráľovského páru. Sú sprevádzané všetkými možnými spôsobmi a medzi jeden z nich patria aj nové a nové pikošky, ktoré sa na kráľovskej svadbe udiali pred viac ako polstoročím.
Dejiny to napísali za nich
Princ Philip po smrti otca navždy opustil rodné Grécko a prišiel do Londýna. Vojna urobila svoje a Philipa odvelili na front. Alžbete odtiaľ pravidelne posielal listy. V povojnových rokoch to mala Británia, ako aj celý svet, veľmi ťažké. Najmä v roku 1947 sa veľké straty na životoch, ale aj dlh štátu pretransformovali do všeobecnej nálady Angličanov. V období, kedy sa Británia spamätávala z vojny, sa budúca kráľovná rozhodla vydávať. Písal sa rok 1947 a takáto svadba sa nekonala celé desaťročia.
Rodičia s Alžbetiným výberom ženícha neboli práve nadšení, no nakoniec privolili. Vtedy ešte nik netušil, že toto manželstvo prekoná históriu. Alžbeta, princezná z Walesu, vedela šoférovať, ovládala všetky moderné výdobytky tých časov a bola presne taká, ako opisujú princezné v detských rozprávkach: pekná, mladá, statočná. Nevyrovnala sa jej žiadna kamarátka. Bola predurčená stať sa monarchom.
Jediné, čím túto idylickú mienku o sebe pokazila, bol výber ženícha. Nemajetného mladého muža urodzeného pôvodu. Jeho matka, princezná Alice, vlastnila diamantovú čelenku, ktorú údajne nenosila. Princ Philip vytiahol jeden z kameňov a dal ho klenotníkovi. Ten mal kameň osadiť do prsteňa. Zásnubného.
Veľká Británia bola podobne ako všetky krajiny po vojne veľmi vysilená a vládla v nej chudoba. Sama Alžbeta použila prídelové lístky na to, aby si mohla zakúpiť látku na svadobné šaty. Parlament jej nijako nepomohol, využiť mohla len to, čo mala. Bohatí či chudobní, všetci boli na jednej lodi. Stovky anglických žien poslali budúcej kráľovnej svoje prídelové lístky, aby si nakoniec mohla dať ušiť také šaty, ako sa na budúcu kráľovnú patrí.
Na skvostnej róbe pracovalo 350 krajčírok, starostlivo skrývajúc všetky detaily o tom, ako budú šaty vyzerať. Zaujímavosťou bolo tiež to, že mejkap si Alžbeta robila sama. Bez tradícii by sa nezaobišla ani príprava svadobnej torty. Alžbetina torta nebola zložitá, pretože ju nemali z čoho upiecť. Prísad nebolo, a tak sa opäť pozbierali ľudia. Z Jamajky, Kanady, Nového Zélandu a Austrálie poslali do paláca múku, rum, maslo a kandizované ovocie.
Ak by ste si mysleli, že kráľovská svadba sa zaobišla bez iných komplikácií, fakty boli iné. Pred svadbou sa zlomil diadém, ktorý okamžite putoval ku klenotníkovi. Stratil sa náhrdelník, ktorý na poslednú chvíľu našli. A aby toho nebolo málo, po obrade sa stratila aj svadobná kytica. Na svadobných fotografiách tak kytice držia len družičky. Princezná Alžbeta sa musela bez tej svojej zaobísť. O pár dní neskôr sa kytica objavila. Mohli vyhotoviť nové fotografie, no Alžbeta to odmietla.
Mimochodom, bola to práve Alžbeta a Philip, ktorí porušili tradíciu prijímania svadobných darov len od rodiny a príbuzných. Zaplavili ich darčeky zo všetkých kútov sveta. Dokonca kolujú chýry, že z Indie im poslali nádhernú ručne tkanú šatku, ktorú vyhotovil sám Mahátmá Gándhí. Na nej bol vyšitý nápis: „Sloboda pre Indiu“. Tento dar budúcu kráľovnú pravdepodobne nepotešil.
Celkom zaujímavé spomienky, no nie?
Pozri aj: TEST: Ste charizmatickí? Odpoveď zistíte, keď odpoviete na týchto 6 otázok
zdroj: babskeveci.sk (M)
Nahlásiť chybu v článku