Evolúcia však nie je niečo, čo by patrilo len do dejín. Sme jej súčasťou aj práve teraz, deje sa každú sekundu bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Je to ako sledovať vyrastať dieťa. Keď ste s ním každý deň, nepostrehnete menej výrazné zmeny okamžite, na rozdiel od starej mamy, ktorá nevidela vnúča niekoľko mesiacov. To, že sa zmena udiala, si všimneme väčšinou až s odstupom času. Takto sa zmenilo ľudstvo za posledných niekoľko tisícročí.
Pitie mlieka v dospelosti
Pre cicavce je príznačné, že sa po narodení kŕmia materským mliekom. Človek je však jediný cicavec na svete, ktorý pije mlieko aj v dospelosti, a to napriek tomu, že 75 percent ľudí stále trpí intoleranciou na laktózu. Väčšina cicavcov totiž po odstavení mláďat prestane produkovať enzým štiepiaci laktózu. Pred 7 500 rokmi sa však v Maďarsku objavila genetická mutácia, vďaka ktorej predsa len dospelý jedinec dokáže mlieko stráviť bez väčších ťažkostí. Niektorí vedci sa domnievajú, že k tomu došlo následkom chladných zím v Európe, kvôli ktorým bolo nevyhnutné, aby ľudia konzumovali jedlá bohaté na kalórie, ako napríklad syry či mlieko.
Odolnosť voči ochoreniam
Jedným zo základných princípov evolúcie je prežitie toho najsilnejšieho. To znamená nepodľahnúť ochoreniam, ideálne aspoň dovtedy, kým si človek nezabezpečí potomstvo. Je teda prirodzené, že sme si v rámci evolúcie vytvorili voči niektorým ochoreniam odolnosť. Medzi najviac študované ochorenia patrí v tejto oblasti malária. Už teraz majú niektorí ľudia genetickú výbavu, ktorá bráni nákaze, u iných však dochádza k mutácii, ktorá je zodpovedná za poškodenie červených krviniek. Ďalšia mutácia zas bráni tomu, aby bola parazitom napadnutá placenta. Medzi ďalšie ochorenia, voči ktorým sme si vybudovali ochranu, patria napríklad lepra, cholera či tuberkulóza.
Modré oči
Vedeli ste, že pred 6 až 10 000 rokmi ľudia modré oči nemali? Vedci sa domnievajú, že vznikli taktiež ako následok mutácie OCA2 génu, ktorý ovplyvňuje tvorbu melanínu. Táto mutácia spôsobila, že dúhovky niektorých ľudí obsahuje melanínu menej.
Dýchanie vo výškach
Je zvláštne, že Tibeťania dokážu prežiť aj na takom mieste, ako sú Himaláje. Na riedky vzduch si však nezvykli len tak, opäť ide o genetickú mutáciu. Istá štúdia porovnávala genetickú výbavu Tibeťanov a Číňanov a ukázalo sa, že krv Tibeťanov produkuje viac hemoglobínu. Nie je celkom jasné, kedy sa táto mutácia objavila, odhaduje sa však, že približne pred 3 000 rokmi.
Zuby múdrosti
Zubári nie sú jediní, čo odstraňujú zuby múdrosti, postupne nás ich zbavuje aj evolúcia. Niektorí ich síce ešte majú, no mnohým ľuďom už ani nevyrastú. Štatistiky ukazujú, že zuby múdrosti nemá už takmer každý štvrtý jedinec. Nie sú už totiž potrebné, viac miesta v lebke potrebujeme pre mozog. Kŕmime sa totiž mäkšou stravou než akou sa kŕmili naši predkovia.
Reakcia na alkohol
Možno ste už aj vy počuli o tom, že obyvatelia ázijských krajín zle znášajú alkohol a po jeho konzumácii prudko očervenejú. Chýba im totiž enzým ALDH2. Okrem toho, že na alkohol reagujú horšie než iní, hrozí im pri jeho častom užívaní vyššie riziko vzniku rakoviny hltana. Viac o tejto genetickej mutácii si prečítajte v našom článku.
Zmenšujúci sa mozog
Radi si myslíme o svojich mozgoch samé pozitívne veci, pravdou však je, že už nejakých 20 000 rokov sa zmenšujú. Napríklad u dospelého muža sa mozog zmenšil o hmotu, ktorá by sa vošla do tenisovej loptičky. To však nemusí znamenať, že hlúpneme. Jedna z teórií napríklad tvrdí, že menej mozgovej hmoty nám bohato vystačí vďaka tomu, že sa môžeme spoľahnúť na spoločnosť a ľudí okolo nás. Okrem toho, menší mozog majú aj zvieratá, ktoré sme začali chovať ako domáce, napríklad psy a mačky.
Čo myslíte, aké prekvapenia má ešte pre nás evolúcia pripravené?
Pozri aj: Žiadny zadok, prsia, či pery. Toto je 9 vecí, ktoré si muži na ženách všímajú ako prvé
iflscience
Nahlásiť chybu v článku