V súčasnej kríze mnohí ľudia trpia nedostatkom financií. Hoci sa štát snaží podporiť ľudí, ktorí trpia, nie je to také jednoduché, ako by sme si mysleli. Jedna z najvyspelejších krajín sveta, Fínsko, však prišlo k zaujímavým zisteniam.
Mnohí ľudia sú v tejto dobe nezamestnaní. Ako uvádza portál IFL Science, nezamestnaní ľudia, ktorým bol zaručený univerzálny mesačný príjem, pracovali v konečnom dôsledku oveľa viac ako ľudia, ktorí boli predtým nezamestnaní a nedostávali nič.
Zlepšilo sa taktiež ich duševné zdravie. V posledných rokoch vstúpila do diskusie otázka univerzálneho základného príjmu. Táto myšlienka si našla veľmi veľa priaznivcov ale aj odporcov, ktorí nesúhlasili s tým, aby mal každý dostatok peňazí na život nezávisle od príjmu zo zamestnania. Na univerzálnu mzdu by mali nárok všetci nezamestnaní bez povinnosti hľadať si zamestnanie.
Pokus vyskúšali Fíni
Prví tento pokus vyskúšali práve Fíni. Autori tohto pokusu ho pokladajú za úspešní, avšak mnohí ľudia tvrdia, že to nie je skutočný test univerzálneho základného príjmu. Peniaze totižto neposkytli náhodnej vzorke obyvateľstva.
Všetci príjemcovia boli už od začiatku štúdie nezamestnaní a účastníci dostali len 506 eur mesačne, z čoho sa vo Fínsku bežne vyžiť nedá. Vzorke 2000 ľudí, ktorí boli nezamestnaní dali pravidelný univerzálny príjem 506 eur a nemali povinnosť hľadať si zamestnanie. Ak by si ho aj medzičasom našli, táto suma im bude naďalej vyplácaná.
Napriek tomu štúdia ponúkla možnosť vyskúšať si, ako by sa zmenilo správanie príjemcov pri hľadaní zamestnania a ako by to ovplyvnilo ich duševné zdravie. V tomto prípade už zapojili aj kontrolnú skupinu.
Prieskum je sporný
Oponenti univerzálneho príjmu tvrdili, že ľudia sa v takomto prípade rozhodnú nepracovať a budú radi, že budú dostávať dostatočné množstvo peňazí na prežitie. Prieskum však hovorí niečo úplne iné a je s týmto názorom v rozpore. „Niektorí ľudia tvrdia, že základný príjem mal nulový vplyv na ich produktivitu, pretože ich zdravie bolo naďalej zlé, alebo neexistovalo pracovné miesto v oblasti, na ktorú boli vyškolení,“ povedala profesorka z Helsinskej univerzity, Helena Blomberg-Kroll.
Názory sa líšia
„Iní však uviedli, že so základným príjmom boli pripravený prijať aj zamestnanie, ktoré nebolo až tak dobre platené, ale v inom prípade by sa mu vyhli, pretože by príjem nestačil na život. Spolu so základným príjmom však zamestnanie mohli prijať,“ dodala. Niektorí ľudia zase začali podnikať, pretože sa menej báli, že prídu o všetky peniaze, ktoré majú našetrené. Napriek tomu, že neboli všetky výsledky pozitívne, neboli ani vyslovene negatívne. Vyššia bola aj spokojnosť so životom.
Nie je to všeobecné riešenie
Zvýšila sa však spokojnosť so životom a taktiež začali viac dôverovať iným ľuďom a spoločnosti ako celku. Niektorí zase opísali, že môžu pomôcť aj svojej blízkej rodine. Práve koronavírus ukázal, aký užitočný by bol takýto základný príjem v prípade katastrofy a že by to znamenalo akúsi záchrannú sieť pre mnohých ľudí, ktorí žijú len z výplaty do výplaty. Napriek tomu to nie je všeobecné riešenie. Mnohí ľudia čelia ťažkým životným okolnostiam a dlhom, ktoré musia splácať. Preto nie je jasné či by to skutočne všetkým pomohlo.
Nahlásiť chybu v článku