Aj keď náš mozog vnímame ako dokonale namazaný stroj, ktorý je majstrovským dielom a funguje perfektne, občas má i on svoje „chyby“. Nazývame to kognitívna zaujatosť, čo je vlastne jav, kedy sa odkláňame od bežného racionálneho úsudku. Rôzne javy alebo situácie zrazu vnímame inak a ich posudzovanie skĺzne do menej logickej roviny. Nasledujúci článok vám poodhalí fakty, ktoré sú ozaj zaujímavým príkladom toho, že aj naša myseľ sa niekedy správa „čudne“.
Vedomostné predpoklady
V istom psychologickom experimente, do ktorého boli zapojené dve skupiny ľudí, došlo k zaujímavému zisteniu. Prvá skupina mala po vypočutí piesne „vyklopkať“ melódiu druhej skupine, ktorá mala uhádnuť názov danej pesničky. Prvá skupina sa domnievala, že až 50% ľudí z druhej skupiny uhádne názov piesne podľa nimi „zahranej“ melódie. V skutočnosti to však dokázalo len 2,5% ľudí. Experiment je dôkazom toho, že ľudia, ktorí sú do problematiky viac zainteresovaní a majú viac informácií, sa často nedokážu na situáciu pozrieť z pozície tých, ktorí o probléme vedia menej.
Status quo
Ľudia často preferujú v určitých situáciách zachovanie svojich stereotypov. Veci máme radi tak, ako sú. Preto máme dojem, že potencionálny zisk z inej možnosti (zo situácie po zmene) je nižší, ako profitovanie zo súčasného stavu. Je to tiež vysvetlením, prečo sa ľudia väčšinou boja riskovať.
Empatia
Je pravdou, že máme tendenciu preceňovať empatiu druhých ľudí. Očakávame, že naše okolie má väčšiu schopnosť porozumieť nám a dokáže rozoznať, keď sa cítime na dne, trpíme úzkosťou alebo máme nedostatok sebadôvery. Tento náš negatívny duševný stav však v skutočnosti odhalí len málokto.
Tendencia presadiť vlastný názor
Dôvodom, prečo je väčšina vždy skalopevne presvedčená o „svojej pravde“, je naše vnímanie reality. Ľudia podvedome vyhľadávajú fakty, ktoré potvrdzujú ich teórie a zhodujú sa s ich uhlom pohľadu. Aj zapamätávanie informácií je selektívne, preto najviac registrujeme fakty, ktoré nie sú v rozpore s našimi názormi. Nielen pri vyhľadávaní údajov si všímame to, čo je súhlasné s našim pohľadom na vec. Rovnako tlmočíme i spomienky, pri ktorých nám v pamäti utkvie najčastejšie to, s čím sa stotožňujeme.
Hodnota
V roku 1970 popísal Richard Thaler a Daniel Kahneman zaujímavý efekt. Hovorí o skutočnosti, že ľudia majú tendenciu vidieť vyššiu hodnotu v určitých veciach len preto, že im tieto veci patria. Ak by ich chceli napríklad predať, ocenili by predmety, ktoré majú radi, na oveľa vyššie sumy za aké by si ich reálne kúpili.
Profesionálna deformácia
Naše zamestnanie na našej osobnosti zvykne zanechávať svoj podpis. Nazývame to profesionálna deformácia a v praxi sa prejavuje našou tendenciou správať sa v reálnom živote tak, ako v práci. Mnoho učiteľov prirodzene poúča svoje okolie, psychológovia sa neustále snažia hľadať riešenia na problémy svojich priateľov a IT odborníci hľadajú „systémové“ chyby vo svojom živote.
Chyby v plánovaní
Pri plánovaní povinností a úloh predpokladáme, že ich stihneme splniť za kratší čas, no reálne nám trvajú dlhšie. Keď si predstavíme výsledok našej snahy, zväčša ide o zidealizovanú víziu. Je však zaujímavé, že ak by sme mali rovnaké úlohy naplánovať pre niekoho iného, rátali by sme s oveľa dlhším časom na ich splnenie.
Nečinnosť
Máme dojem, že nečinnosť je vždy lepšia ako vyvíjanie aktivity, ktorá nás dostane do približne rovnakého cieľa. Odmietanie alebo vyhýbanie sa rozhodnutiam je ale vždy najhoršou voľbou, pretože sa zriekame zodpovednosti za výsledky.
Známe predmety
Máme tendenciu inklinovať k veciam, ktoré sú nám hocakým spôsobom známe bez akéhokoľvek dôvodu. Využívajú to nielen ľudia, ale aj značky, ktorých produkty sú nám skrz reklamu bližšie.
Dôveryhodnosť informácií
Ľudia majú tendenciu veriť informáciám, ktoré sa častejšie vyskytujú v rámci verejných diskusií. Preto len zriedka pochybujeme o udalostiach a veciach, ktoré sú „prepierané“ vo všetkých médiách. Tiež zvykneme súhlasiť s názormi, ktoré prezentuje väčšina našich priateľov, napríklad i na Facebooku.
Obhajoba
Táto kognitívna zaujatosť sa často označuje aj ako „zákaznícky štokholmský syndróm“. Ide o fenomén, kedy po kúpe drahých vecí začíname hľadať všetky dôvody na to, aby sme svoje konanie pred sebou samým akosi ospravedlnili. Snažíme sa nájsť výhody a pozitíva kúpy, ktorá znamenala investíciu vysokej sumy. Jednoducho sa chceme presvedčiť, že daná vec stála za minutie toľkých peňazí.
Dvojaký meter
Úspechy, ktoré sme dosiahli, pripisujeme svojim schopnostiam, zručnostiam a šikovnosti, zatiaľ čo naše pády, pochybenia a veľké omyly chceme zvaliť na vonkajšie okolnosti. Ak však hovoríme o iných, používame úplne obrátenú logiku. Ich víťazstvá pripisujeme číremu šťastiu, no prehry vnímame ako ich osobné pochybenia či výsledok ich nedostatočnosti.
Bonus na záver:
Dá sa vaša myseľ ľahko oklamať a inklinuje k „špinavým“ myšlienkam? Odpoviete si samy. Vidíte na obrázku tvora, podobného Batmanovi s rozhodenými rukami a typickým plášťom alebo ste si všimli niečo iné?
zdroj: babskeveci.sk (Jana L), brightside.me
Nahlásiť chybu v článku