Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce SR sa zmenšujú. Uviedol to František Foltán z výskumno-štatistickej a poradensko-konzultačnej spoločnosti Trexima Bratislava. Vychádzal pritom zo štvrťročného výkazu o cene práce Informačného systému o cene práce (ISCP) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za vlaňajší posledný kvartál a z údajov Štatistického úradu SR.
V SR je viac ako 51 % žien, z nich v produktívnom veku (15 až 64 rokov) je takmer 65 %. „Viac ako 80 percent rodín na Slovensku má momentálne len jedno alebo dve deti. Kým v 60. rokoch minulého storočia bol priemerný vek rodičiek 23 rokov, v súčasnosti je to približne 27 rokov,“ uviedol Foltán. Tomu zodpovedá aj fakt, že nárast hodinového zárobku žien sa vo veku 26 až 27 rokov v SR takmer zastaví, kým hodinová mzda mužov rastie ešte ďalších 13 až 14 rokov.
Rozdiely sa stierajú
V čase najvyšších platov mužov je tento rozdiel 20 % v prípade priemerného hodinového zárobku a 15 % pri mediáne hodinovej mzdy, vyčíslila spoločnosť. Doplnila, že ak by muži a ženy zarábali počas celého svojho pracovného života ako priemer v uvedenom sledovanom období, bol by rozdiel medzi zárobkami mužov a žien nižší o 13,7 %. V prípade mediánového zárobku by to bolo 9,7 %.
Pred desiatimi rokmi boli najlepšie zarábajúci muži o štyri roky mladší ako muži v súčasnosti a zarábali o 26 % viac ako ženy. Situácia v dosahovaní rovnosti odmeňovania žien a mužov sa však na Slovensku zlepšuje, zhodnotila firma. Mzdové nárasty priemeru aj mediánu v prvých rokoch kariéry žien a mužov dosahujú približne rovnaké hodnoty. Taktiež rozdiely medzi hodinovým zárobkom absolventov prichádzajúcich na trh práce, či už sú to ženy alebo muži, dosahujú podľa slov spoločnosti minimálne hodnoty.
Na výšku vplýva vzdelanie
U žien na výšku mzdy a tiež na ich rozhodnutie o prerušení kariérnej cesty však vplýva ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Prerušenie kariéry pre rodičovstvo tiež na základe slov firmy výrazne ovplyvňuje hodnotu teoretického celoživotného príjmu v závislosti od vzdelania.
V prípade žien a mužov by najnižší rozdiel v celoživotnom zárobku nastal u zamestnancov so základným vzdelaním, na úrovni 12 %. U zamestnancov s druhým stupňom vysokej školy by to bolo 21,5 %, vyčíslila spoločnosť. Pri prerušení kariéry pre rodičovstvo je najmenší výpadok u stredoškolsky vzdelaných zamestnankýň. Každý rok prerušenia znamená v priemere stratu 1,6 % ich celoživotného zárobku, spresnila firma.
Kto zarába najviac?
Nasledujú zamestnankyne s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa (1,7 %). Najviac na prerušenie kariéry doplácajú zamestnankyne s ukončenou iba základnou školou alebo s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, respektíve vedeckou kvalifikáciou. Každým rokom prerušenia prichádzajú v priemere o 1,8 % celoživotného zárobku a o 1,89 % u zamestnankýň s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, uzavrela spoločnosť.
Nahlásiť chybu v článku