Keď nemocnica v stanovisku označila slová autorky príspevku za nepravdivé, nie je prekvapivé, že sa to žena rozhodla uviesť na pravú mieru a opäť sa vyjadriť. Napísala: „Takže k dnešnému vyjadreniu FNsP ZA pripájam svoje vyjadrenie aj ja. Dnes som mala stretnutie s riaditeľom nemocnice, primárkou interného oddelenia a ďalšími tromi pracovníkmi nemocnice. Chcem sa p. riaditeľovi poďakovať za jeho prístup, profesionálne jednanie. Mala som tú česť stretnúť sa s ním, ako osobou, prvýkrát. No svojím vystupovaním ma presvedčil, že je to človek na správnom mieste. Keby všetci mali takýto prístup, nemocnice by čítali len pozitívne hodnotenia. Ale k veci.“
Hneď pokračuje: „Boli mi predložené záznamy, v ktorých bolo časovo zaznamenané, aký bol postup počas prijatia na urgentný príjem. Po privezení boli pacientovi urobené vyšetrenia, kde sa rozhodlo, že bude hospitalizovaný. Následne ho usadili na chodbu ku kyslíku, kde mal čakať na príjem. O 17.30 hod. som išla zaniesť otcovi veci s tým, že už je hospitalizovaný. Našla som ho sedieť na chodbe, zúboženého a nemal chuť a ani silu sa so mnou rozprávať. Preto som sa opýtala, čo tam ešte robí, prečo teda nie je na izbe. Pani pri okienku mi povedala, že ona je recepčná, mám sa pýtať inde.“
„Tak som sa pýtala ďalšej sestry, na čo mi odpovedala, že však už tam pôjde. O chvíľu ho zavolali do ambulancie s tým, že ešte pôjde na RTG. Tam som išla s ním aj ja, aj sanitárka. Následne sme išli na príjem na interné oddelenie. Pán riaditeľ mi vysvetlil, že pacienti sa delia podľa triáže, že prednosť majú vážne stavy. To mi je jasné. Má to logiku. Avšak jedno nechápem. Ak viem, že pacient bude hospitalizovaný, má vážne zdravotné problémy, prečo ostáva sedieť na chodbe niekoľko hodín? Nemocnica má vraj veľký spád. To ma mrzí, ale to treba riešiť inde. Argument, že štandardne sa môže čakať 6 až 8 hodín a v zahraničí je to ešte horšie, tiež poznajú viacerí. Tak mi ale povedzte. Funguje tento systém?“
Nie je vraj jediná
Keďže viacerí ľudia neskôr spochybnili ženine slová, rozhodla sa poukázať na fakt, že nie je jediná, kto zdieľa tento názor a napísala: „Ak poukážem, čo sa tu deje, budem pranierovaná, lebo sa budeme stále hrať na to, aké je to tu všetko krásne a fajn? Veď by to vlastne mohlo byť aj horšie! Po vyjadrení nemocnice sa opäť spustila vlna komentárov, že som si to vymyslela, lebo to tak vôbec nebolo.“
„Tak sa teda pýtam. Pod mojím príspevkom sa objavila stovka podobných zážitkov a skúseností z tohto oddelenia a nielen zo žilinskej nemocnice. To všetci klameme? Všetci sme to nafúkli, všetci sme nevďační, netrpezliví, snažíme sa ohúriť iných, len aby sme zaujali publikum? Odhliadnuc od môjho príspevku je snáď jasné, že tento systém nefunguje. Viacerí mi píšu do správ svoje príbehy a negatívne skúsenosti z urgentu a sú to príbehy samotných lekárov a sestier. Takže ani oni tomu nerozumejú? Tiež sú nevďační? Tiež klamú? Písala som, že toto nebol môj prvý kontakt s urgentným príjmom.“
„Písala som podnet, kde som dostala odpoveď, že po preverení bolo zistené, že nemocnica postupovala podľa štandardov, nepochybila, no napriek tomu ich mrzí moja skúsenosť, za čo sa ospravedlňujú. Bodka. Viacerí písali, že taktiež dávali podnety, no nikdy nikto nestál na ich strane. Takže milé obecenstvo, naozaj sme tak zákerní, že len obviňujeme, vymýšľame si a snažíme sa očierniť zdravotníkov, ako aj celý systém? Dajte mi jeden príklad, kedy sa obyčajný občan pri riešení sporu so štátnou inštitúciou domohol pravdy? To sa naozaj zakaždým dáme zastrašiť?“ pýta sa žena.
Lekárov si váži, ale…
„Ja osobne si vážim prácu lekárov, sestier, ale aj ostatných zamestnancov v zdravotníctve. Viem, že to nemajú ľahké, sú vyčerpaní, ľudia im to tiež veľakrát sťažujú a komplikujú. Avšak, sú všetci tí obetaví a robia to, k čomu sa zaviazali? Naozaj sú všetci takí, že sa snažia danému pacientovi zmierniť ich bolesť, utrpenie? Ak sestra povie pacientovi privezenému vrtuľníkom po vyšetrení, nech si z ambulancie odnesie kufor, že ona mu ho nosiť určite nebude, tak tu už nie je na vine systém!“
„Toto už je o ľuďoch!! Ohrádzať sa tým, že sú v službe 24 hodín pacienta tiež nemusí zaujímať. Tiež je jasné, že 24 hodín nejdú na 100 % a je tam aj oddych. Vyjadrili sa tak aj niektorí lekári, že si pospia. Ale veď správne. Nech si pospia, keď nemajú žiadny prípad. Ale mne, ako pacientovi nemôže lekár šplechnúť do očí, že je unavený, lebo slúži 24-ku. Tak „tu“ už vidím chybu v systéme. Ale prečo sa teda bránite, aby sa to zmenilo?“
„Tvrdili ste, že ste to zmeniť chceli, ale nikto vás nepočúval. Tak prečo potom o svojej preťaženosti nepíšete? Prečo o tom nehovoríte, len sa neustále obhajujete? Vy ste si túto prácu vybrali. Vy ste sa rozhodli zachraňovať ľudské životy, liečiť, pomáhať. Prečo ponúkate nám ostatným, aby sme si to vyskúšali, že až potom pochopíme? Ja som si tiež vybrala povolanie, ktoré milujem a viem, že nie každý by ho vykonával. Keby som to nezvládala, hľadala by som si iný sektor. Nepoukazovala by som na to, aké to mám ťažké, akí sú ľudia zlí, ako to všetko nefunguje,“ pokračuje dcéra ošetreného muža.
Nahlásiť chybu v článku