Zábavné je, že veci a skutky, ktoré dnes odsudzujeme, boli kedysi celkom normálne. A bolo to ešte horšie. To, čo dnes pokladáme za neľudské a to, čo nemožno nazvať ani svinstvom, pretože ani zviera by nebolo schopné takého činu, bolo v minulosti považované za správne a poctivé. Najviac šokujúci je fakt, že sa nerozprávame ani o tak dávnej minulosti. Pred 100 rokmi bola slonica Mary obesená za to, že napadla a zabila svojho trénera v cirkuse. Ale patria slony vôbec do cirkusu?
Nie. Samozrejme, že nie. O to väčším paradoxom je celá táto kuriozita z roku 1916. V modernej dobe odsudzujeme drezúru, vykorisťovanie a týranie zvierat. Pred sto rokmi sa však trýznené zviera vzoprelo a dostalo za to ponižujúcu smrť slučkou. Svedčí to o tom, že spejeme do lepšieho sveta alebo sme len viac úzkoprsí? To sa dá povedať len veľmi ťažko, najmä keď prihliadneme na to, že planéta, ktorá je našim hostiteľom nesmierne trpí práve pre naše rozmachy. A spolu s ňou celý jej ekosystém, flóra, fauna a v konečnom dôsledku aj my, ľudia.
12. septembra 1916 si Sparkov, svetoznámy cirkus, prenajal bezdomovca menom Walter Eldridge. Ten nemal žiadne skúsenosti s drezúrou slonov ani kvalifikáciu, vďaka ktorej by vedel, ako sa k nemu správať. Po tom, čo urobil nešťastný pohyb ostrou palicou a trafil Mary do ucha, tá sa rozzúrila a udrela ho chobotom. Walter padol na zem a slonica mu pristúpila hlavu, čím ju rozdrvila. Neďaleko stojaci kováč do nej vypálil päť nábojov zo svojej pištole, čo si vďaka svojej hrubej koži ani nevšimla a vzápätí sa upokojila.
Aj napriek tomu, že slony sú známe ako mierumilovné zvieratá, v prípade ohrozenie vedia byť agresívne, násilné a nebezpečné, na čo doplatil aj Walter Eldridge. Pohoršený dav začal skandovať: „Zabite toho slona!“ a majiteľ cirkusu, Charles Sparks, učinil rozhodnutie, že Mary musí zomrieť. Keďže nechcel ohroziť povesť cirkusu, vyhodnotil, že slonica musí umrieť počas verejnej popravy. A tak bolo úbohé zviera deň na to popravené. Popravili ju obesením na žeriave, ktorý bol súčasťou nákladného vagóna.
Poprava však prebehla ešte horším spôsobom, ako bola Charlieho myšlienka. Slonica bola vedená k popravisku v spoločnosti ďalších štyroch slonov, ktorý sa chobotami držali za chvosty. Z tohto otrasného činu, tak majiteľ cirkusu dokázal spraviť ďalšiu atrakciu. Zo strachu, že slonica bude chcieť ujsť, bola upevnená nohou o koľajnice. Okolo krku mala hrubú reťaz a v momente, kedy sa začala dvíhať do vzduchu, nikoho ani len nenapadlo jej nohu vyslobodiť. Poprava Mary tak bola sprevádzaná otrasnými zvukmi lámajúcich sa kostí. Keď sa vzniesla do výšky metra a pol, reťaz sa pretrhla a ona spadla na zem, pričom si zlomila rebro.
Následne bola na žeriav pripútaná opäť a druhýkrát sa ju podarilo vyniesť do výšky, kde v agónii umierala. Jej utrpenie sprevádzali plačúce zvuky, no aj smiech okolo stojacich hlupákov. Keď sa konečne dočkala svojho pokoja, visela na žeriave ďalšiu hodinu a pol, kým ju miestny veterinár prehlásil za mŕtvu. Aj napriek tomu, že fotografia sa javí ako podvrh, ide o autentický dôkaz ľudskej hlúposti a nechutnosti, z ktorej sa aj po 100 rokoch dvíha žalúdok.
rarehistoricalphotos.com
Nahlásiť chybu v článku