Deti od troch do šiestich rokov by mali spať aspoň 10-12 hodín denne. Zdá sa vám to nereálne? Možno áno, ale je to len preto, lebo vaše deti jednoducho nemajú taký režim, ako mali deti generácie pred nimi. Problém je nielen v rodičoch, ale najmä v uponáhľanej dobe.
Samozrejme, dnes sa na hektický život zvaľuje kde-čo a častokrát celkom alibisticky. V tomto prípade je však situácia trochu iná, pretože to, že naše deti nedávame do postele v správnom čase, úzko súvisí aj s tým, kedy chodíme domov z práce a koľko toho musíme stihnúť nielen s nimi, ale aj v samotnej domácnosti.
Kedy je ten správny čas?
Učiteľ strednej školy a odborník na výchovu Stacey Carlsen tvrdí, že deti jednoznačne potrebujú prísne stanovený režim na odpočinok a to aj v prípade, že v posteli ešte hodinu pozerajú do stropu. Hlavnými faktormi, ktoré pritom ovplyvňujú čas vstávania a čas odchodu do postele sú vek. Na základne dlhoročných skúsenosti zostavil spolu s kolegami z praxe tabuľku, ktorou sa dnes rodičia inšpirujú už takmer na celom svete.
Mnohí rodičia nad číslami len neveriacky krútia hlavou a Carlsen nepovažuje takúto reakciu za neadekvátnu. Keď vezmeme do úvahy, že aj trojročné dieťa má rodiča, ktorý chodí z práce domov o šiestej, kedy by reálne takéto dieťa malo ísť do postele, neostáva na takéto výpočty priestor. Ak sa chcete zaneprázdnený otecko so svojou ratolesťou aj zahrať, alebo sa jej nejakým spôsobom povenovať a pritom stíhať aj vydýchnuť po náročnom dni, jednoducho to nie je možné.
Problém však je, že neskorým a nepravidelným spánok svojim deťom významne zhoršujeme zdravie a to hlavne v medziach správneho vývinu tak mentálneho, duševného ako aj fyzického. Veľa dospelých netuší, že nepravidelným a krátkym spánkom svoje deti ukracujú o ochranné funkcie tela, ktoré by sa mali do pätnásteho roku života naplno vyvíjať.
Alarmujúce je, že až 80% rastového hormónu sa produkuje v prvej fáze spánku, to znamená, že ak dieťa chodí spať neskoro, k uvoľňovaniu hormónu pri mnohých deťoch ani nemusí dochádzať. Je zrejmé, že aj detský organizmus sa podmienkam prispôsobí, no nie je to pravidlo a nie každé dieťa je rovnako odolné, ako jeho kamarát zo škôlky, či spolužiak zo školy. Nedostatok kvalitného a dostatočne dlhého odpočinku vedie k oneskoreniu rasti a k pomalšiemu vývoju dieťaťa.
Ak dieťa ukladáte spať v čase, kedy sa mu ešte spať nechce, nič sa nestane. Už len to, že dieťa hoc aj proti svojej vôli leží v posteli a nervózne mrví nohami, pričom pozerá do okna alebo do stropu je spôsobom, ako si telo oddýchne a mozog vypína aktivitu. Podstatný je nielen čas spánku, ale aj čas celkového odpočinku. V ideálnom prípade je dobré, keď sa deti pred spaním najprv upokoja a až potom zaspia. Ak totiž idú do postele unavení natoľko, že okamžite zalomia, tiež to nie je riešenie, ako im dopriať kvalitný odpočinok. Je to len dôkaz toho, že detský organizmus už v posledných hodinách mlel z posledného. A hoci dieťa takéto veci nijako nepociťuje, ba dokonca sa únave niekedy aj vedome vzpiera.
Riešením je aj vytvoriť si s dieťaťom rituál, ktorý budete dodržiavať každý večer a začnete s ním vždy v zhruba rovnakom čase. Napríklad si o siedmej večer v prítmí izby prečítate kúsok z knižky, alebo dieťaťu pustíte jemnú hudbu, prípadne zvuky zvierat, kým sa bude kúpať. Veľa dokáže aj príprava na spánok, ktorá niekedy spočíva aj v takej banalite ako je zútulnenie priestoru, v ktorom má ku kvalitnému odpočinku dôjsť. Ako je to u vás? Dajte nám vedieť v komentároch.
zdroj: babskeveci.sk (M), takprosto.cc
Nahlásiť chybu v článku