Hovorí sa, že každý človek je vždy v správnom čase na správnom mieste, alebo že život ti dá len toľko, koľko si zaslúžiš. Sú ľudia, ktorí na osud jednoducho neveria. Po prečítaní týchto desiatich kratučkých príbehov sa prinajmenšom zamyslíte nad tým, či niečo ako osud náhodou neexistuje.
#1
Presťahoval som sa do nového prenajatého bytu. Žil som tam dva týždne. Jedného dňa som sa rozhodol, že si doprajem wellness deň a budem sa venovať len sám sebe. Od hlavy po päty som sa namazal bahennou maskou a v tom niekto vošiel do bytu. Stál som tam nahý ako v deň, kedy som sa narodil. Môj pohľad sa stretol s človekom, ktorý na mňa vyvaľoval oči. Rozbehol som sa do kuchyne po nôž, zatiaľ čo on na mňa vytiahol slzotvorný sprej. Začal sa ma vypytovať kto som a čo tu robím. Na prekvapenie nás oboch vysvitlo, že byt patril jemu, no v tom čase mi ho prenajímala jeho babička, ktorá snívala o nájdení svojho strateného vnuka s manželkou. Tým vnukom bol tento muž a práve vtedy sa vrátil domov. To ale netušil, že v jeho byte niekto býva. Na ten deň si pamätám dodnes. Stále tu žijem. Teraz sme ako jedna rodina.
#2
V blízkosti môjho domu sa už dlhú dobu pohyboval istý bezdomovec. Raz však zavítal až ku mne a požiadal ma o peniaze na stávku do lotérie. Ani sám neviem prečo, tie peniaze som mu dal. Sľúbil mi, že raz mi ich vráti. Na druhý deň sa ku mne vrátil a naradostený mi povedal: „Požičané peniaze vám vraciam, no do smrti budem vašim dlžníkom. Vyhral som v lotérii 250 000 dolárov!“. Takmer som sa rozplakal. Bola to len malá suma, ktorú som mu dal, no aj tá mu pomohla, aby sa opäť postavil na vlastné nohy.
#3
Blízko môjho bytu je malé miestečko, kam sme chodievali so sestrou na prechádzky, keď sme boli ešte celkom malí. Vždy sme to miesto považovali za tajomné, pretože tu mama stretla nášho otca a moja sestra zasa svojho manžela. Pred istým časom som sa na to miesto vrátila a nechtiac som narazila do okoloidúceho muža. Ospravedlnila som sa mu a pomohla som mu vstať. Celá moja rodina je z toho šťastím preč, pretože sme práve ohlásili dátum svadby.
#4
Pred pár dňami naša mačka utiekla. Môj manžel povedal, že určite niekde vonku zahynula, pretože mala už 13 rokov. Musela som to vysvetliť môjmu päťročnému synovi. Včera sme boli na prechádzke, kde som mu to chcela všetko vysvetliť. Presne som si naplánovala, čo budem hovoriť, aby som ho príliš nezranila. Zrazu som počula syna ako zvolal: „Mami, pozri!“. Pozrela som sa a v tom už bral na ruky presnú kópiu nášho strateného Freddieho. Toto malé mačiatko sme pomenovali opäť Freddie. Žije s nami a synovi som vysvetlila, že naša stará mačička je tu s nami v mladšej verzii.
#5
Som presvedčená, že život je samý humor. Moja staršia sestra sa rozišla s priateľom už pred piatimi rokmi. Po rozchode si vzala za manžela Alexa. Môj brat chodil so svojim dievčaťom celých osem rokov. Rozišli sa a potom sa stretol s nádhernou ženou, ktorá sa takisto volá Alex. Ja som začala so svojim priateľom chodiť pred tromi rokmi a nedávno sme sa rozišli. Hádajte ako sa volá môj nový priateľ….?
#6
Pár minút pred začiatkom nášho sobáša som zistila, že môj nastávajúci manžel mal počas nášho vzťahu milenku. Nemohla som sa ovládnuť, nezadržala som emócie. Začala som vzlykať a utiekla som. V svadobných šatách som utekala na najbližšiu stanicu metra. Ako omámená som čakala na nástupišti na najbližší vlak domov. Všetci sa na mňa dívali. Potom sa objavil mladý muž, ktorý sa mi pokúsil zdvihnúť náladu. Vzal ma za ruku a odviedol ma z nástupišťa ako ženích nevestu. Neskôr sa mojím ženíchom aj skutočne stal a dnes sme krásna rodina.
#7
Pochopil som, že mojim osudom bolo volať sa Alexander. Volal sa tak môj otec, môj starý otec a aj jeho otec. Nechceli sme riskovať prelomenie tradície a tak sme aj nášho syna pomenovali Alexander. Dnes veríme, že raz aj jeho syn bude niesť toto meno.
#8
Žil som v Los Angeles už od svojich desiatich rokov. Chodil som tam aj do škôlky. Neskôr mi moja mama aj moja teta rozprávali, že som si v škôlke veľmi rozumel s dievčatkom menom Diana. Vraj som jej dokonca sľúbil, že si ju vezmem za ženu. O mnoho rokov neskôr som sa presťahoval do New Yorku a tu som sa zoznámil s krásnou ženou. Začali sme spolu chodiť. Tiež sa volala Diana. Neprikladal som tomu žiaden význam. Časom som jej porozprával o dievčatku z materskej školy. Vysvitlo, že je to tá istý Diana! O chvíľu sa vezmeme. Rozhodol som sa, že svoj sľub dodržím.
#9
Raz som stratil peňaženku, v ktorej som mal všetko od peňazí, kreditiek, fotografie mojej mačky. O pád dní neskôr som našiel v autobuse mobil. Zavolal som na posledné volané číslo a zodvihla to matka osoby, ktorej mobil patril. Súhlasila s termínom stretnutia, kde som mal telefón vrátiť. Povedala, že si poň príde jeho majiteľ, jej syn. Muž bol veľmi šťastný a donekonečna mi ďakoval. Tvrdil, že na svete ešte nevymreli čestní ľudia Povedal som mu, že viem, aké to je stratiť niečo cenné, pretože som len pre pár dňami stratil celú peňaženku aj s dokladmi. V tom z vrecka vybral peňaženku a spýtal sa, či nie je moja. Otvoril som ju a v nej bola fotka mojej mačky! Nedokážete si predstaviť, akí sme boli obaja prekvapení. Všetky moje peniaze aj karty boli stále tam. Ten chlap je teraz jedným z mojich najlepších priateľov. Nie je to nič viac a nič menej ako osud, čo nás priviedol k sebe. Zázraky sa naozaj môžu diať.
#10
Mojej mame na jeseň diagnostikovali rakovinu. Lekári tvrdili, že už nemá šancu prežiť. Sedel som pri posteli v nemocnici celé hodiny. Moja mačka ostala doma sama. Na druhý deň som sa rozhodol, že mačku vezmem so sebou, aby v nemocnici naposledy videla matku. Sestra, ktorá mala dopoludnia službu prišla matke odobrať krv a zbadala, že mačka nedýcha. Moja mačka zomrela. Nasledujúci deň sme dostali správu, že matkina choroba ustupuje a výsledky testov sú lepšie. Zlepšovali sa zo dňa na deň. Lekári hovorili, že to je zázrak. Moja mačka vysala z mamy chorobu a zomrela namiesto nej. Neexistuje žiadne iné vysvetlenie.
zdroj: babskeveci.sk (Monika), brightside.me
Nahlásiť chybu v článku