Keď sme boli deťmi, mamy nás cepovali, aby sme si upratovali izbu, svoje oblečenie či posteľ. Doma bola drezúra, ktorú naše matky nemysleli zle. Nie vo väčšine prípadov však padla na úrodnú pôdu. Z mnohých vyrástli ľudia, ktorí sú vďaka tomu ešte neporiadnejší než by možno boli, keby ich rodičia nenútili stále upratovať. A mnohí sú aj celkom opačný extrém.
Upratovať, čistiť, vysávať. Dookola to isté, rovnaká obohratá platňa. Nenávisť voči všetkému, čo nemá svoje miesto, voči každej špinke, voči každému malému neporiadku v miestnosti. Vidíme ho len my a sme ním priam posadnuté. Prídeme domov z práce a už aj upratujeme, lebo veci nie sú na svojom mieste. Alebo si kvôli tomu privstaneme ešte ráno. Je prehnaná poriadkumilovnosť normálna, alebo je to problém?
S deťmi rastie chuť
Každá matka si tým prešla. Zo začiatku to bolo milé, zbierať hračky, v tom skoršom štádiu vypínať práčku len na noc, lebo plienky, dupačky a všetky tie maličké veci sa prali proste vkuse. No potom prišlo to, čo ľudovo nazývame „prasknutie nervov“. Pretavilo sa to do dvoch extrémov – matky sa rozdelili na dva tábory. Jedny upratovanie neznášajú a hoci to nikdy nepriznajú, neporiadok doma si priam pestujú. Druhé neporiadku v žiadnom prípade nedovolia úradovať a namiesto voľného času radšej upratujú. Potom z toho majú aspoň dobrý pocit. V istom zmysle je to tá lepšia možnosť.
Premenila som sa na svoju mamu
Triedenie odpadu, pravidelné pranie a žehlenie dokonca aj treniek a ponožiek. Toto všetko patrí k ženám, z ktorých sa stali extrémne poriadkumilovné matky alebo manželky. Mať poriadok je dôležitejšie ako si oddýchnuť. Šťastná rodina je podľa vášho presvedčenia skutočne šťastná len vtedy, ak je doma poriadok. Ale pozor, všetko má svoje hranice.
Systematizovaný a usporiadaný svet je niečím, čo nie je pre každého. Sú ženy, alebo aj muži, ktorým to jednoducho neprekáža a berú to ako súčasť svojho života. Potom sú ale také, ktoré sa stali otrokyňami vlastnej domácnosti a upratovanie im nerobí potešenie, ale naopak, spôsobuje im len viac a viac únavy, nervozitu, stres a nedostatok času na príjemné veci. Treba si naozaj reálne a objektívne uvedomiť, čo je skutočne potrebné a čo pokojne možno odložiť na druhý deň. Ak nevyložíte umývačku riadu o pol dvanástej večer, nič sa nestane, ak ju vyložíte o siedmej ráno. Prečo si spôsobovať zbytočné vrásky?
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte udržať domov čistý a uprataný, nikdy to nebude stopercentne fungovať a obzvlášť nie, ak žijete s niekoľkými ďalšími ľuďmi. Neznamená to, že sa máte na všetko vykašľať a vrhnúť sa do víru neporiadku, ignorácie a rodinnej nepohody. Stačí, ak si spravíte systém. Niekedy celkom stačí, keď si určíte dni, kedy sa bude vysávať. Ak neznesiete vysávanie raz do týždňa, stanovte si, že to budete robiť napríklad v stredu a v sobotu. Nemusí to byť predsa každý druhý deň. Keďže ste poriadkumilovná, organizácia času by vám nemala robiť problém. Uvidíte, ako vám ubudne povinností a starosti budú zažehnané. Ak sa na zemi objavia špinky, požiadajte vašich blízkych, aby si ich po sebe upratali. Slušne, pokojne, bez kriku. Na „hysterickú matku“ posadnutú poriadkom nikto nie je zvedavý a popudlivosť budí len ďalšiu popudlivosť.
Na zdravom prístupe k upratovaniu nie je predsa nič zlé. Nikto vám nikdy nebude vyčítať, že máte radi čistotu. Naopak, vedzte, že raz si vás za to budú ešte aj vážiť, no nie ak budete hystericky kričať po každom, komu spadne na zem omrvinka z maslového rožka. Nadmerná túžba po čistote je podľa psychológov príznakom neistoty a nedostatku uvedomenia si vlastných schopností. Ide o akýsi hraný druh ochrany pred vonkajším svetom, v ktorom sa človek cíti nepríjemne. Ženy, ktoré sú upratovaním posadnuté, sú psychológmi označované za patologické prípady – bláznia sa z drobných detailov, ktoré pre život vôbec nie sú dôležité. Správne fungovanie rodiny a nedostatok porozumenia alebo lásky v medziľudských vzťahoch vedie presne k takýmto prejavom. Tie podľa všetkého rozhodne patria do psychologickej poradne.
zdroj: babskeveci.sk (M), takprosto.cc
Nahlásiť chybu v článku