Neznámy muž prišiel k ich stolu, od vedľajšieho vzal stoličku a posadil sa k nim. Skôr než však stihli zareagovať, vytiahol z vrecka policajný odznak a položil ho na stôl. A náhle to bol muž, kto zbelel a zamrzol na mieste.
„Oslavoval som dcérine narodeniny s celou rodinou a nedalo mi nepočuť, ako ste sa vyhrážali tejto slečne. Mohli by ste mi to vysvetliť?“ spýtal sa muža, ktorý náhle nedokázal zo seba dostať slovo. Začal koktať, a tak sa policajt rozhodol znova ozvať: „To som si myslel. Musím povedať, že sa mi tvoje správanie veľmi nepáči, tak rozmýšľam, či zavolať pár kolegom, aby ťa vyzdvihli.“
Hoci muž stále nedokázal sformulovať vetu, dokázal zo seba dostať neisté nie, dúfajúc, že si to policajt rozmyslí. Policajt však pokračoval, ako keby jeho odpoveď ani nepočul. „To by ale narušilo večeru všetkých v reštaurácii. Čo keby si mi teda dal svoj občiansky, keďže by som ťa nerád naháňal a potom môžeš ísť zaplatiť účet. Celý účet. Slečna by nemala byť hladná kvôli tvojmu nevhodnému správaniu. Alebo sa môžeme vrátiť k prvej možnosti, nechám to na teba,“ povedal mu.
Šťastný koniec
„Nie, nie! To je v poriadku!“ Muž sa konečne spamätal a našiel slová. Potom policajtovi podal svoj občiansky a zamieril k baru, aby mohol zaplatiť. Keď bol z dohľadu, policajt sa obrátil k žene a spýtal sa jej, či chce, aby zavolal svojich kolegov. Žena však odmietla a priznala, že chcela odísť už pred pol hodinou, no nemala ako, keďže ju tam priviezol ten muž.
Policajtov tón sa pri konverzácii s ňou rýchlo zmenil a ponúkol žene, aby sa pridala k ich rodinnej večeri s tým, že ju potom odvezie domov. A ona súhlasila. Keď sa muž vrátil po svoj občiansky, policajt mu vysvetlil, že nemá ženu už kontaktovať a on hneď súhlasil a vzápätí potom sa vytratil z reštaurácie.
Nahlásiť chybu v článku