Akokoľvek sme starí, keď zalovíme v pamäti, určite si zo školských čias spomenieme na nejaké nepríjemné udalosti, kedy sme sa možno stali obeťou ponižovania alebo šikany. Nemuselo sa však jednať práve o vás. Možno to bola vaša suseda, chlapec z chudobnejšej rodiny, a možno to boli práve vaše deti, ktoré si niečím podobným prešli. Na šikanu v detstve neradi spomínajú dospelí doteraz. Tak tomu bolo aj v prípade tejto 36-ročnej ženy, ktorá dostala pozvánku na stretávku. Deti si však v tom veku neuvedomujú, ako veľmi tým ubližujú. Omnoho horšie však je, ak takto šikanuje práve niekto dospelý, dokonca učiteľ, a ešte sa aj vyvršuje sa na dieťati, ktoré trpí autizmom.
Title: Second teacher fired after school staff caught mocking autistic child in audio recording Description BATON…
Gepostet von Bre Garment am Freitag, 13. April 2018
Zdá sa vám to nemysliteľné? Je to však realita, ktorú zažíval 12-ročný Camden Davis paradoxne na škole špecializovanej sa na deti trpiace autizmom, poruchou učenia, poruchou pozornosti s hyperaktivitou, Downovým či Aspergerovým syndrómom.
Po tom, ako si Camdenova matka Milissa všimla nezvyčajné správanie u svojho syna, mala zlé tušenie. V noci sa totiž pomočoval a začal sa chovať agresívne. Vedela, že aj keby Camden v škole zažíval niečo nepríjemné, kvôli autizmu to nebude vedieť popísať a vyjadriť. Rozhodla sa preto pre rázny krok, a to dať synovi nahrávacie zariadenie priamo do batohu. To, čo ju však doma po vypočutí čakalo, ju nesmierne ranilo. Myslela si, že je šikanovaný zo strany spolužiakov. Opak však bol pravdou. V tomto prípade šikanovali učitelia. Podarilo sa jej zachytiť dvoch učiteľov, ako si robia nepríjemné posmešky z jej syna.
Učiteľ: „Píšeš predsa len slovo. Čo je na tom ťažké?“
Camden: „Zvuk.“
Učiteľ: uštipačne napodobňuje zvuk
Druhý učiteľ: „Camden, prečo nemáš stále nič napísané? Preto sa nikomu nepáčiš. Odkáž to svojej mame..“
Učiteľ: Pozrime sa, čo by s ním urobili na pos***tej verejnej škole. Mal ísť do školy Live Oak Middle. Nevydržal by tam ani minútu.
Asi ani vás neprekvapilo, že bola Milissa touto nahrávkou veľmi zaskočená a šokovaná. „Chcelo sa mi plakať, kričať, urobiť čokoľvek, čo by som mohla, pretože to bolo naozaj hrozné.“ Cítila sa hrozne po tom, ako si uvedomila, že do tej školy chodil jej syn každý deň a ona vôbec nevedela, čo tam zažíva. Žiadne dieťa si nezaslúži takéto zaobchádzanie.
Veci nenechala tak. Najala si právničku Charlote McGehee a svoj príbeh zverejnila, aby upozornila na to, čo sa môže diať možno aj vášmu dieťaťu. Charlote po tom, ako s matkou zvážili podať sťažnosť dodala, že ak sa takéto niečo deje práve dieťaťu, ktoré je postihnuté, je to ešte horšie ako keby sa to dialo zdravému dieťaťu. Potrebujú väčšiu starostlivosť a takéto šikanovanie sa na nich nesmierne podpíše. Milissa sa snažila upozorniť aj na to, že ak si u svojho dieťaťa všimnete zmeny v správaní, oplatí sa pátrať po ich spúšťačoch.
Obaja učitelia boli po incidente prepustení a vedenie školy sa vyjadrilo nasledovne:
„Posledných 11 rokov sa Hope Academy venuje vzdelávaniu študentov so špeciálnymi potrebami. Pre komunitu ľudí so zvýšenými potrebami zohrávame v tomto smere dôležitú úlohu. Robíme to na naše náklady s učiteľmi a pracovníkmi, ktorí sa na takéto deti špecializujú.
23. marca 2018 sa ku nám dostala nahrávka prostredníctvom sociálnych sietí. Rodič zrejme poslal svoje dieťa do školy s nahrávancím zariadením vo svojom batohu. Z nahrávky je zrejmé, že sa jedná o rozhovor dvoch dospelých bez prítomností ďalších osôb/detí. Záznam však obsahuje rozhovor, ktorý je poľutovania hodný.
Rodič nás pred zverejnením nahrávky neoboznámil so situáciou. Odmietol sa stretnúť s vedením školy, odmietol diskutovať kroky, ktoré sme podnikli na riešenie problému. Osoby, ktoré boli zapojené do incidentu, sa už na pôde školy nezdržujú.
V priebehu mnohých rokov si Hope Academy vybudovala silné meno pre vzdelávanie komunity detí so špeciálnymi potrebami a aj preto žiadajú ľudí, aby ich na základe nahrávky neodsudzovali. Opätovne zaslali Milisse pozvánku na stretnutie. Milissa však Camdena zapísala do inej školy. Údajne sa mu darí lepšie, no neodpustila si dodať, že bol na Hope Academy nepríjemne zneužitý.
Ako by ste sa v takomto prípade zachovali vy? Máte podobné skúsenosti? Podeľte sa o svoje názory v komentároch.
Miška, unilad.co.uk
Nahlásiť chybu v článku