V našom tele a mozgu existujú rôzne procesy, ktoré ovplyvňujú vnímanie nášho okolia a ľudí v našom živote. Napríklad keď sa zamilujeme, hormóny tak ovplyvnia náš mozog, že začneme veci vnímať inak ako predtým. Čo sa presne udialo v našom vnútri? Existuje mnoho zaujímavých výskumov, ktoré sa zaoberali skúmaním správania ľudí a prišli na zaujímave fakty. Dnes vám prinášame 7 z týchto úžasných vedeckých teórií, ktoré možno otrasú aj vašim svetom.
Textovú správu s bodkou na konci vnímame negatívne
Americkí vedci uskutočnili výskum, pri ktorom dali 126 študentom prečítať 2 dialógy, pričom prvý obsahoval informáciu o probléme a druhý rôzne varianty reakcií, pozostávajúce z jedného slova ako áno, samozrejme, a pod. Slová však neboli dôležité, ale fakt, že pri niektorej odpovedi bola bodka na konci slova, pri niektorej nie. Po prečítaní dialógov mali študenti vyhodnotiť stupeň pravdivosti odpovede. Po vyhodnotení výsledkov výskumu vedci zistili, že účastníci považovali za pravdivú odpoveď bez bodky, na druhej strane odpoveď s bodkou za klamstvo.
Za tento fakt môže aj skutočnosť, že pri korešpondencii nevidíme mimiku, tón hlasu alebo gestá druhej strany. Pri písaní nám neverbálnu komunikáciu nahrádza textová imitácia, pričom veľké písmená, výkričníky, bodky máme tendenciu zdôrazňovať hlavne v tedy, ak nás niečo nahnevá. Takúto správu zvyčajne dôrazne ukončujeme s interpunkciou, preto sa môže zdať, že človek, ktorý dôrazne ukončuje textovú správu s bodkou, je nahnevaný.
Ak sa to od nás očakáva, chováme sa lepšie
Podľa Pygmalionovho efektu sa správame k ľuďom spôsobom, ktorý vypovedá našim predstavám o nich, pričom ich začneme tlačiť k správaniu podľa tohto očakávania. Ak si napríklad myslíte, že je niekto somár, budete k nemu pristupovať ako k somárovi a sami spustíme nežiadúce správanie. Nakoniec si len potvrdíme, že sme mali pravdu. Tento klam nakoniec vedie k tomu, že ľudia začnú veriť stereotypom, pritom všetko pochádza z našich myšlienok a presvedčení. Skúsme použiť tento vzor vo svoj prospech a prihliadnuc na situáciu, začať sa správať k človeku tak, aby sa správal žiadúcim spôsobom.
Priťahujú nás ľudia s vlastnosťami, ktoré sa nám páčia na sebe a zároveň majú vlastnosti, ktoré nám chýbajú
Toto pravidlo sa skladá z dvoch častí a to, že sa nám páčia ľudia, ktorí majú niečo, čo sa nám páči a zároveň majú pozitívnu vlastnosť, ktorá prekryje, to čo nemáme radi na sebe. Ako príklad môžeme uviesť atraktívnu dievčinu, ktorá je hrdá na svoj vzhľad, ale zároveň nemá na sebe rada plachosť a utiahnutosť, Ak sa stretne s mužom, ktorý je tiež atraktívny, ale naopak sebavedomý a charizmatický, bude ju priťahovať ako magnet.
Máme tendenciu skôr dôverovať cudzím, ak nám pripomínajú niekoho, kto už získal našu dôveru
Tento fakt zistili americký vedci experimentom, pri ktorom 29 účastníkom dali za úlohu investovať počas hry 10 dolárov na jedného z 3 cudzincov na fotografii. Respondenti si mohli všimnúť pri hre, že jeden z týchto mužov často zdieľa zisky z investícií, druhý menej často a tretí veľmi zriedkavo. Pri druhej časti experimentu si mali účastníci vybrať partnera na novú hru, pričom 4 osoby na fotkách boli úplne nové a ostatných 54 osôb na fotografiách bolo vyrobených photoshopom z hráčov z prvej časti testu. Zistilo sa, že účastníci majú tendenciu vybrať si za partnera ľudí, ktorí sa podobali na tých, ktorí pri prvej hre urobili na nich dojem. Naopak, viac ako 68 % respondentov odmietlo obrázky ľudí, ktorí vykazovali určitú podobnosť na tretieho muža, ktorý zriedka zdieľal zisky.
Náš mozog dokáže vypočítať niekomu inému popularitu
Je bežné, že vo všetkých sociálnych skupinách určuje popularitu ľudí ich sociálny status. Ale čím to je, že niekedy sa naše vnímanie popularity u niektorých ľudí odlišuje od kolektívneho vnímania? Vedci sa zaoberali touto oblasťou a zistili, že nás mozog dokáže vypočítať niekomu inému popularitu. Niekoľko dobrovoľníkov požiadali, aby vyhodnotili mieru popularity ľudí na fotografiách zo sociálnych sietí, pričom im zároveň merali mozgovú aktivitu. Výsledkom bolo zistenie, že keď sa pokúšame vyhodnotiť popularitu niektorých ľudí zo sociálnej skupiny, aktivujú sa určité oblasti mozgu. Záverom výskumu bolo zistenie faktu, že atraktivitu ľudí určuje špeciálny nervový systém, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri vyhodnotení verdiktu.
Páči sa nám, keď nás druhí vnímajú v súlade s našou predstavou o sebe
Vrámci vysokých škôl prebehol výskum, kde vedci skúmali potvrdenie našich názorov, či už pozitívnych alebo negatívnych. Účastníci výskumu s pozitívnym a negatívnym vnímaním seba si vyberali, či chcú komunikovať s niekým, kto má z nich pozitívny alebo negatívny dojem. Vedci zistili, že tí účastníci, ktorí majú pozitívnu predstavu o sebe by chceli komunikovať s ľuďmi, ktorí o nich dobre zmýšľajú, zatiaľ čo iní uprednostnili kritikov. Je to preto, lebo radi komunikujú s tými, ktorí im poskytujú spätnú väzbu v súlade s ich sebaidentifikáciou. Tým pádom ak nás druhá osoba vníma v súlade s našou predstavou o sebe, cítime sa pochopený a naša vzájomná komunikácia prebieha hladko.
Za atraktívneho človeka považujeme toho, kto má symetrický vzhľad
Výskumy potvrdzujú, že symetria tváre a tela ovplyvňuje naše vnímanie atraktivity druhého človeka. Samozrejme úplne symetrický človek neexistuje, je však dokázané, že čím je úroveň oxidačného stresu u človeka nižšia, tým je symetrickejší a zároveň atraktívnejší. Na vzorke niekoľkých mužských účastníkov spravili vedci pokus, pri ktorom zohľadnili 10 rozmerov na zhodnotenie ich vzhľadu, napr. ich výšku uší, dĺžku prstov a podobne. Následne boli vykonané testy na zistenie ich úrovne stresu. Nakoniec boli účastníčky výskumu požiadané, aby vyhodnotili atraktívnosť mužských účastníkov podľa fotiek. Výsledkom bolo, že ženy určili za najatraktívnejších mužov s najsymetrickejšími indikátormi, a zároveň s najnižšou úrovňou stresu.
Fascinujúce zistenia, čo poviete? Poznáte aj vy nejaké zaujímavé vedecké fakty? Dajte nám vedieť v komentároch.
Zuzu, adme.ru
Nahlásiť chybu v článku