Žijeme v zvláštnej dobe, ktorá na každého z nás vplýva rôzne. Asi sa však všetci zhodneme na tom, že niektorí ľudia majú na pleciach naložené poriadne veľa.
O Erike Mokrý, zakladateľke občianskeho združenia Tak trocha inak, sme už niekoľkokrát písali. Na svojich sociálnych sieťach otvorene hovorí o tom, ako bojovala s rakovinou. Taktiež však prehovorila o tehotenstve a o tom, aký mala priebeh koronavírusu. Najnovšie však otvorila ďalšiu tému, o ktorej mnohé Slovenky odmietajú hovoriť. Je to popôrodná depresia. Tá trápi po pôrode veľkú väčšinu žien, no mnohé o tom nechcú hovoriť.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Je to realita
Neexistuje žiadna predpoveď na to či ju budete mať aj vy, alebo nie. Môžete sa na bábätko tešiť celých deväť mesiacov, no po pôrode nastane zlom, kedy začnete mať strach či to zvládnete. Ak vaše dieťatko stále plače, môže sa stať, že budete mať pocit, že ako matka zlyhávate. Podstatné je, aby ste to povedali svojmu partnerovi či rovno lekárovi. Netvárte sa, že ste v poriadku, keď to tak nie je. Svoje o tom vie aj spomínaná Erika.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Začína to ako blbá nálada
„Keď ma pôrodná asistentka upozorňovala že po pôrode u mňa nastane baby blues, ktorý môže prerásť do popôrodnej depresie, smiala som sa, že predsa nemôžem mať všetko. Veď predsa, neustále krvácania, hrozba predčasného pôrodu aj covid snáď stačili. A ona sa pousmiala, chytila ma za ruku a neisto skonštatovala, že človek nikdy nevie. A rovno môjho muža požiadala, aby to sledoval a ak budem mať „blbú náladu“ viac ako 10 dní, má jej okamžite zavolať.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Nevolal jej… Zavolala som jej s plačom ja uvedomujúc si problém môjho bytia. Lebo to, čo sa u mňa na 5.deň po pôrode začalo bolo peklo. Pre mňa, pre môjho muža a myslím, že aj toho nášho Gramča. Lebo on presne vie, ako sa cítim, ako mi je. A vtedy mi bolo fakt na dámsky kosoštvorec aj pánsky úd. A stále to trvá… len s tým rozdielom, že už nerevem celé dni s najčastejšiou otázkou „Čo ak zomriem a neuvidím ťa rásť“, ale revem len v nejakú časť týždňa. A v rámci nej si kladiem xy ďalších, zbytočne zbytočných a pochybných otázok.
Hormóny trápia celé telo
Vrátane tých, že keď sa manžel staral o Gramča, ja som plakala, že je to preto, že som zlá mama. A on mi pritom chcel len pomôcť… Hormóny sú sviňa. A je jedno či sú mužské alebo ženské. Jednoducho, rozhádžu nie len cyklus, ale aj život. Rozhádzali ho mne, Rozhadzali ho nám. A postupne, už 2 mesiace si ho spoločne skladáme späť. Nie je to jednoduché a mnohokrát k tomu zjednodušeniu nedopomáha ani okolie. A pritom by stačilo tak málo. Neradiť ak o radu nežiadame, počúvať keď hovoríme, vnímať, keď sme bez slov.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
A tak priatelia… ak máte vo svojom okolí tehotnú ženu, ak máte svojom okolí čerstvú matku, myslite na ňu. Opýtajte sa jej, ako sa má a či nepotrebuje pomôcť. A nesnažte sa jej vnútiť svoje názory. Len ju počúvajte a vnímajte, spýtajte ako sa má.
Ak raz naberiem silu a odvahu, rozpoviem vám o tom viac. Pretože mám pocit, že o popôrodnej depresii sa veľa nehovorí. A o baby blues už vôbec. A pritom je to tak dôležité. Vedieť, že v tom nie som sama, vedieť, že sa nemusím hanbiť za svoje pocity, vedieť, že to dokážem vyriešiť. „
Nahlásiť chybu v článku