Odborový zväz (OZ) KOVO apeluje na politikov, aby im zhoršujúca sa sociálna situácia občanov Slovenska nebola ľahostajná, aby prijímali opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov rastúcich cien a inflácie. Jednou z ciest je podľa odborárov podpora rastu minimálnej mzdy a mzdových zvýhodnení, ktoré zabezpečia rast priemernej mzdy.
Na včerajšej tlačovej besede v Prešove to uviedli predstavitelia odborového zväzu. Svoje požiadavky podložili prieskumom, ktorý vykonali v priebehu marca až mája na vzorke 1 128 zamestnancov v pôsobnosti OZ KOVO a ich rodinných príslušníkov na celom Slovensku. Témou bola dôstojná životná úroveň. Zamerali sa na porovnanie reálnych mesačných výdavkov rodín a potreby príjmov slovenskej domácnosti na to, aby si zabezpečili dôstojnú životnú úroveň. „Pod dôstojnou životnou úrovňou rozumieme také zabezpečenie príjmu, ktoré pokrýva každodenné náklady bez nejakých väčších problémov,“ uviedol špecialista OZ KOVO na sociálne otázky Jozef Balica.
Koľko potrebujú slovenské rodiny?
Ako doplnila podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková, podľa výsledkov prieskumu by jednočlenná domácnosť potrebovala na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne aspoň 1 784 eur v čistom mesačne. Reálne výdavky sú ale na úrovni 1 128 eur. Pri viacčlenných rodinách je tento rozdiel ešte vyšší. Dvojčlenná domácnosť má skutočné výdavky 1 697 eur, potrebovala by 2 756 eur, trojčlenná domácnosť má výdavky 2 091 eur, potrebovala by 3 086 eur a štvorčlenná domácnosť má 2 465 eur a potrebovala by 3 542 eur v čistom. „Výsledky sú alarmujúce a rozdiely medzi tým, aké majú ľudia príjmy a ako z nich dokážu pokryť výdavky a tým, čo by naozaj potrebovali na dôstojnú životnú úroveň, sú pomerne veľké,“ upozornila Benedeková.
Prieskum podľa nej ukázal, že domácnosti najviac financií vynakladajú na potraviny, bývanie, splátky úverov a dopravu. Naopak, najmenej finančných prostriedkov dávajú na rekreáciu, kultúru, vzdelávanie a tvorbu úspor. Až 28 percent domácností si z príjmu neodkladá nič, 40 percent domácností nevynakladá žiadne financie na vzdelávanie, rekreáciu či kultúru. „Ak sa ľudia nevzdelávajú, má to dopad na celú spoločnosť, ekonomiku aj rozvoj hospodárstva na Slovensku, čo je veľký problém,“ skonštatoval sociálno-ekonomický analytik OZ KOVO Ján Košč.
Prepad životnej úrovne
Podľa Benedekovej dochádza k prepadu životnej úrovne najmä u strednej a sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva, čo zároveň ovplyvňuje aj ekonomický vývoj v SR. „Stále sme niekde na chvoste Európskej únie pokiaľ ide o výšku príjmov. Preto chceme apelovať na politikov, aby prijímali kompenzačné opatrenia. Najmä vo vzťahu k zamestnancom strednej vrstvy, nízkopríjmovým skupinám. Samozrejme chceme, aby naďalej rástla minimálna mzda, priemerná mzda a zreálnilo sa životné minimum,“ uviedla Benedeková.
Doteraz prijaté protiinflačné opatrenia zo strany štátu zamerané na prorodinnú politiku sú podľa nej správne. „Určite to ale nerieši problémy bezdetných zamestnancov, dôchodcov a ďalších skupín,“ dodala. „Zabezpečiť príjem pre strednú a nízku vrstvu by malo byť témou číslo jeden v spoločnosti. Realita je taká, že nám tá stredná vrstva pomaly už aj vypadla. Drvivá väčšina zamestnancov a ich rodín nemá to, čo by potrebovala na plnohodnotný a dôstojný život,“ uzavrel Balica.
Nahlásiť chybu v článku