Akú dlhú cestu prekoná voda balená vo fľašiach, kým sa k nám dostane? Odporúčame sa jej oblúkom vyhnúť

Monika Miková

Zamysleli ste sa niekedy nad tým akú dlhú cestu musí prekonať voda balená v plastových fľašiach, kým a k nám dostane? Niektorí dokonca považujú vodu balenú v plastových fľašiach za barbarstvo voči prírode. Nedávna štúdia odhalila zaujímavé zistenia. Ako prvý ich uverejnil portál Time.

V balenej vode sa nachádza nekontrolovateľné množstvo plastov. Tak znie znepokojujúci záver štúdie publikovanej minulý rok v magazíne Frontiers in Chemistry. Predmetom štúdie bola analýza vzoriek odobratých z 259 balených vôd predávaných v rôznych krajinách. Štúdia zistila, že až 93% vzoriek obsahovalo mikroplastové syntetické polymérne častice (umelé voľným okom neviditeľné častice).

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Body Lyft System – Carmel (@bodylyftcarmel) on

Mnohé z týchto častíc dokonca neboli až také malé. „Boli viditeľné bez zväčšovacieho skla alebo mikroskopu“ uvádza Sherri Mason, autorka štúdie a výskumná pracovníčka v oblasti udržateľnosti v Penn State Erie, The Behrend College.

11 značiek balených vôd, ktoré boli testované v Masonovej štúdii patrí medzi najobľúbenejšie a široko dostupné vody na celom svete. Vzorky z testovaných značiek sa líšili v koncentráciách plastov a priemer medzi značkami bol 325 mikroplastických častíc na liter balenej vody. Najhoršie dopadla balená voda značky Nestlé, Pure Life, ktorá mala najväčšiu priemernú koncentráciu plastových častíc zo všetkých testovaných značiek. Jej vzorka obsahovala viac ako 10 000 mikroplastických častíc na liter.

Kontaminácia plastmi všade okolo nás

WHO sa vyjadrila, že plánuje preskúmať bezpečnosť balenej vody, pričom výsledky tohto prieskumu by mali byť zverejnené najneskôr ku koncu tohto roka. Sherri Mason upozorňuje, že problém mikroplastickej kontaminácie je oveľa väčší ako plasty vo fľaši. Plastové častice sú vo vzduchu, vo vode a v pôde.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Good Vibes Water (@goodvibeswater) on

Publikovaná štúdia z priebehu posledných dvoch mesiacov v Nature Geoscience zistila, že mikroplastové častice sa pohybujú vzduchom. Zameriavala sa na oblasť Pyrenejských hôr vo Francúzsku. Ďalšia štúdia publikovaná v tomto roku zistila mikroplastickú kontamináciu v podzemných vodách v USA. Odborná asistentka farmakológie a toxikológie Univerzity Rutgers, Phoebe Stapleton, hovorí o určitom pravidle: „Vždy a všade, kde hľadáme plasty vo vedeckom kontexte, ich nájdeme.“

Vyskytujú sa i v ľuďoch samotných

Malá štúdia z roku 2018 analyzovala na vzorke stolice ľudí vo Fínsku, Japonsku, Taliansku, Rusku a ďalších krajinách obsah mikroplastov. Pričom bola vo všetkých prípadoch pozitívna. V akom množstve to už neuvádza. Sme každodenne vystavení pôsobeniu týchto častíc. Dostávajú sa do nášho tela požívaním produktov a vdychovaním. Čo, ale netušíme je, že mikroplasty si privlastňujú prirodzené fyziologické bariéry. To znamená, že niektoré z týchto plastových častíc sú dostatočne malé, aby prešli cez ochranné tkanivá tela a dostali sa napr. do krvného obehu a orgánov.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Keasha (@ko_dfoodadventures) on

Existuje prepojenosť plastov a ochorení?

„Výskum u zvieracích laboratórnych tkanív, naznačil možnosť prenosu mikroplastov z matky na plod. U hlodavcov sa zistil prechod mikroplatov cez placentu a ich priame uloženie do orgánov plodu. Naznačuje to nie moc dobrý výsledok zapríčinený prostredí pre tehotné ženy“ tvrdí Stapleton. Vedci uvádzajú, že zatiaľ nepoznáme žiadne priame dôsledky tejto časovanej toxickej bomby v našom tele. Je potrebné vykonať výskum i týmto smerom a zamerať sa na negatívne dôsledky mikroplastov.

Iní vedci sa s tvrdeniami nezhodujú. „Vieme, že tieto plastické častice sú hrozbou pre ľudské zdravie. Na zvieracích modeloch a v epidemiologických štúdiách na ľuďoch máme znázornený priami vzťah medzi mikroplastami a známymi zdravotnými rizikami“ hovorí Frederick vom Saal, uznávaný emeritný profesor biologických vied, University v Missouri.

Existujú dôkazy, že plasty a chemicky znečisťujúce látky, ktoré sa na ne viažu, majú toxické účinky. Sú prepojené do epidémie obezity a iných metabolických ochorení ako cukrovka, srdcové choroby, rakovinové a reprodukčné problémy, nervové problémy a i.

Ak sa pozrieme na trendové línie neprenosných chorôb celého sveta, vidíme vzťah medzi mikroplastami a ochoreniami. Korelácia nie je príčinná súvislosť. Ich názory sa zhodujú v tom, že na priame údaje o príčinách a dôsledkoch bude ťažké prísť. Bolo by neetické zámerne vystaviť tehotné ženy špecifickým plastovým časticiam, aby sa pozorovali biologické účinky. To znamená, že výskum mikroplastov a zdravia bude pravdepodobne vždy v korelačnej, alebo prevzatej rovine zo zvieracích a laboratórnych modelov.

V roku 2010 bolo do svetových oceánov vyhodených až 12 miliónov metrických ton plastu

Na základe existujúcich údajov vieme už dosť o tom, ako zmeniť spôsob, akým spolupracujeme s plastmi a ich likvidáciou.  Štúdia z roku 2017 zistila, že 79% všetkých plastov skončila na skládkach alebo v prírode. Len v roku 2010 bolo do svetových oceánov vyhodených až 12 miliónov metrických ton plastu.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by RefillNZ (@refillnz) on

Je iróniou, že objem a rozmanitosť plastových produktov  je ďalšou z najväčších výziev, ktorým čelia výskumníci, keď sa snažia poukázať na súvislosti. Masonovej výskum zistil, plastovú kontamináciu aj u vody z vodovodu, piva a morskej soli.

Aj keď to všetko naznačuje, že mikroplastové rozširovanie je neudržateľná vec, Masonová tvrdí, že zameranie sa na balenú vodu stojí za to.

Dva dôvody

    • Podstatne menšieho množstva plastov sa napijete ak budete piť vodu z vodovodného kohútika, alebo zo skla, ako keby ste išli a kúpili balenú vodu.
    • Ďalším dôvodom zamerania sa na balenú vodu je jej popularita, ktorá je hlavným prispievateľom k problému plastického znečistenia vo svete. Podľa odhadov Američania ročne nakúpia 50 miliónov plastových fliaš s vodou.

Obmedzenie balenej vody, plastových tašiek a plastových slamiek je základná vec, ktorú by sme mohli robiť všetci. Môžeme tak dramaticky ovplyvniť, koľko plastov skončí v životnom prostredí.

Najnovšie články