Každý z nás má nejaké plány. Či už máme naplánované, čo bude robiť poobede alebo cez týždeň, tak isto plánujeme aj dlhodobo. Čo je však lepšie? Žiť okamihom a spontánne alebo mať naozaj všetko nalinkované? Vedci sa pozreli aj na otázku plánovania a šťastného života.
Ak je aktivita, ktorú vykonávame naplánovaná, užívame si ju oveľa menej ako spontánnu aktivitu. Je to práve preto, lebo máme tendenciu zaradiť všetky aktivity akoby do jedného vreca. Či už je to zubár alebo stretnutie s priateľmi. Príspevok, ktorý bol publikovaný v časopise Current Opinion in Psychology napísaný Selin A. Malkoc docentkou marketingu na Ohio State University, poznamenáva, že v našom voľnom čase máme naplánovaných veľmi veľa vecí. Plánujeme si veľmi veľa aktivít, pretože máme strach z toho, že ich nedokončíme. Malkoc, ktorá má skúsenosti s tým, ako ľudia využívajú svoj voľný čas, spája nadmerné plánovanie voľného času s hodnotou, ktorú kladieme na dosiahnutie spokojnosti.
„Zameranie sa na produktivitu je tak rozšírené, že ľudia sa dokonca usilujú o to, aby sa voľno stalo produktívnym a chvália sa tým, že sú zaneprázdnení,“ povedala. Takže podľa Malkoc robíme viac a tešíme sa oveľa menej. Tieto informácie čerpá hlavne z výskumu, ktorý bol publikovaný v časopise Journal of Marketing Research. Týmto výskumom dospela k záveru, že aktivity ako umývanie áut, testovanie áut alebo sledovanie zábavného videa by mali mať na ľudí tlmiaci účinok.
Vedci vybrali 163 vysokoškolských študentov a požiadali ich, aby si polovica z nich naplánovala stretnutie s priateľom a zapísala si to do kalendára. Zvyšná polovica mala priateľa zavolať von spontánne. Neskôr sa ich pýtali, ako sa cítia. „Tí, ktorí si stretnutie naplánovali, ho považovali za prácu alebo povinnosť,“ vysvetľuje Malkoc. „Ak by výsledok plánu viedol k tomu, že sa stretnutie nestane, mohlo by to byť v niektorých prípadoch lepší výsledok,“ povedala.
Jedna zo štúdií, ktorú Malkoc napísala spolu s Tonnietom hovorí o takzvanom drsnom plánovaní. Počas výskumu vybrali 148 študentov, ktorí prijali pozvanie na kávu. Polovica dostala na kávu určitý čas, zatiaľ čo druhá polovica mala na túto aktivitu 2 hodiny. Prvá skupina priznala, že oproti skupine, ktorá mala na kávu 2 hodiny sa im podarilo stratiť pôžitok z kávy. „Buďte selektívnejší v tom, čo sa rozhodnete robiť, robte veci slobodne,“ napísala. „To neznamená, že by sme nikdy nemali dopodrobna plánovať, ale môžeme sa naučiť uprednostňovať veci, ktoré sú pre nás podstatnejšie a tak sa zbaviť strachu z toho, že nám niečo bude chýbať.“
Samozrejme sú veci, ktoré bez plánovania nejdú, avšak treba si dopriať viacej spontánnych aktivít, pri ktorých sa budete cítiť dobre. Potešia vás a určite aj vašich blízkych.
Gabriela, sciencealert
Nahlásiť chybu v článku