Zatiaľ čo profily biomarkerov storočných ľudí boli veľmi podobné, vedci zistili, že existujú dve skupiny storočných ľudí. Tie sa odlišovali v hodnotách celkového cholesterolu, albumínu a TBIC, odhliadnuc od hodnôt, ktoré ich odlišovali od ľudí, ktorí sa 100 rokov nedožili.
„Všetky tieto biomarkery súvisia s výživou,“ povedal prvý autor štúdie, Dr. Shunsuke Murata a pokračuje: „Jedna skupina bola viac podobná ľuďom, ktorí nemali sto rokov, a nazvali sme to „vyššia výživa“. Druhá skupina mala o niečo priaznivejšie úrovne a nazvali sme to „nižšia, ale dostatočná výživa.“
„Môžeme len špekulovať o tom, čo je za rozdielom, napríklad kalorické obmedzenie,“ poznamenal doktor.
Nevykazujú extrémne hodnoty
Doktor Murata zhodnotil, že dlhovekosť sa skôr spája so životným štýlom ako genetikou, hoci to nie je úplne potvrdené. Nemá však úplnú odpoveď na to, prečo sa ľudia dokázali dožiť takéhoto vysokého veku a potreboval by na to ďalšie údaje o ich životnom štýle či genetike.
„Keď zdôrazňujeme, že storoční ľudia celkovo zaznamenali stlačenejšie hodnoty, myslíme tým, že zriedkavejšie vykazovali extrémne hodnoty biomarkerov. Napríklad takmer nikto zo storočných nemal v živote glukózu vyššiu ako sedem, zatiaľ čo takéto extrémne hodnoty boli bežnejšie u ľudí, ktorí nemali sto rokov,“ vysvetlil doktor Murata.
„Ťažko povedať, či absencia extrémnych hodnôt poukazuje na životný štýl. Ale zistenia celkovo priaznivejších hodnôt pre storočných a skutočnosť, že tieto ukazovatele súvisia so stravou a životným štýlom, je možné – alebo možno dokonca pravdepodobné – že takéto faktory majú vplyv. Nemôžeme vedieť, do akej miery s tým genetické faktory interagujú,“ dodáva doktor.
Nahlásiť chybu v článku