Šesť mesiacov po Ellinej operácii a mentálnom zrútení v roku 2021 mama prestala pracovať. „S pomocou mojej tety sme dokázali túto stratu príjmu zvládnuť a udržať Ellu doma. Až sa chvejem, keď si pomyslím, ako by to mohlo skončiť, keby sme to nedokázali,“ priznala mamička. Vysvetlila tiež, že v tom čase trpela aj jej strašia dcéra, keďže sa jej nemohli s manželom venovať kvôli tomu, koľko času dávali Elle.
Situácia sa však naďalej zhoršovala. „Potom sme si uvedomili, že sa Ella sebapoškodzuje a v jej spálni sme našli ukryté žiletky. Prehľadali sme celý dom a schovali všetko ostré. Nožnice som schovala na vysoké police a kuchynské nože boli zrolované v uteráku a napchaté v hrnci. Nespúšťala som ju z očí a spala som na matraci v jej izbe zo strachu, že si opäť ublíži,“ vysvetlila mamička.
Nevedela si rady
Žena priznala, že sa v tom čase cítila strašne opustená ako rodič a netušila, kde má hľadať pomoc. Organizácie, ktoré by jej pomohli a porozumeli jej, našla až neskôr.
„Na rodičov sa kladie veľká zodpovednosť, a pritom sme sotva kvalifikovaní na riešenie takýchto závažných problémov. Niekedy sme ju museli kvôli sebapoškodzovaniu odviezť na pohotovosť. Neboli to naozaj hlboké rany, ale cítila som, že si s nimi sama neviem poradiť,“ vysvetľuje mamička a dodala: „Zvládala som to tak, že som svoje pocity odsúvala na druhú koľaj a vypínala som svoje emócie. Mnohokrát sme sa báli o Ellin život a mozog nakoniec prestane byť schopný absorbovať ďalšie traumy. Nikdy som neprestala dúfať, že sa vráti do školy, ale zvládala som to tak, že som jednoducho robila to, čo bolo treba. Bol to môj manžel, kto išiel a vykričal sa v aute.“
Nahlásiť chybu v článku