Marcel Ihnačák pochádza z Popradu, no momentálne žije v malebnom českom mestečku s bohatou vinárskou históriou – v Mikulove. Variť začal už ako 8-ročný a vďaka svojej šikovnosti sa dostal aj do reštaurácie Jamieho Olivera, kde pracoval ako šéfkuchár. Dnes je tvárou Kuchyne Lidla a my sme mu položili pár otázok „na telo“.
Ako ste sa dostali k vareniu? Kedy sa zrodila vaša láska k jedlu v podobe, že ste začali sám variť?
K vareniu som sa dostal už v útlom veku, kuchyňa bola mojou „detskou izbou“. Bavilo ma sledovať pri varení mamu i otca a pomáhať im. Vždy som počas varenia aj pečenia rád ochutnával napríklad cesto na bublaninu, polievky, omáčky a nevedel som sa dočkať, kedy už bude jedlo pripravené. Na konečný výsledok som sa tešil najviac, nevedel som si však predstaviť, že to raz zvládnem od začiatku až do konca úplne sám.
Neskôr, ako 8-ročný, som začal postupne pripravovať jednoduché jedlá sám bez pomoci rodičov. Boli to napríklad palacinky, hemendex vždy som sa nesmierne tešil, že som to zvládol sám. Vtedy som prišiel na chuť tomuto koníčku aj vďaka tomu, že som nemusel čakať na nikoho, kto mi uvarí a naservíruje. Obaja rodičia v tom čase pracovali, stavali totiž dom, a teda boli vskutku radi, že si dokážem pripraviť jednoduché jedlo aj bez ich pomoci.
Postupne som začal zapájať aj svojich najlepších kamarátov. Tých to však ale až tak nechytilo ako mňa, no boli to vďační stravníci a chutilo im všetko, čo vznikalo za pomoci mojich rúk v kuchyni. Neskôr som začal experimentovať aj v kuchyniach u kamarátov, kde to ale nedopadlo vždy podľa predstáv. U jedného nám totiž vybuchlo sklo na rúre, pretože plech, na ktorom sme piekli, sa dotýkal skla. Sranda sa samozrejme skončila, keď sa z práce vrátila kamarátova mama. Zrejme si to viete trochu predstaviť. Nadšená teda zrovna nebola. Vtedy som aspoň zistil, že v kuchyni sa môže stať všeličo a oplatí sa dávať si pozor.
Viem, že ste na začiatku chceli byť skôr cukrárom ako kuchárom. Prečo ste to nakoniec neskúsili?
Nebolo to celkom tak moje rozhodnutie. Veľké pričinenie na tom mala moja mama (a mama predsa vie), pretože mi povedala, že cukrárčina nie je pre chlapov – tým moje nadšenie pre toto remeslo zhaslo. Počas štúdia som to ale viackrát oľutoval. V cukrárskej triede boli totiž samé dievčatá a iba 2 chlapci. (smiech)
Sú Slováci otvorení novým trendom vo varení?
Staršia generácia vníma veľmi ťažko nové trendy v gastronómii, mladšia ich však prijíma, akceptuje a skôr si ju aj osvojí – pri varení doma či pri návšteve reštaurácie si vyberajú jedlá, ktoré sú nové, trendové, neboja sa spoznávať neznáme zákutia. Tradičné recepty sú chuťovo veľmi dobré, na druhej strane ale ťažšie stráviteľné. Sú skôr pre ľudí, ktorí majú fyzicky náročnejšiu prácu. Ľahkým zeleninovým šalátom by ste zrejme rubača nezasýtili. Nové recepty sú prispôsobené aktuálnemu životnému štýlu. Odporúčam každému zaoberať sa novými trendami a novým, zdravším spôsobom stravovania, aj keď niektoré tradičné recepty sa obísť nedajú – napríklad pri návšteve rodičov, starkých alebo si bez nich jednoducho nevieme predstaviť sviatky.
Ľudia si často myslia, že kvalitné a dobré jedlo ide ruka v ruke s peniazmi. Čím drahšie, tým lepšie. Ako to vnímate vy? Je to podľa vás len „mýtus“, ktorý tu všeobecne panuje?
Je to určite mýtus, na ktorý treba zabudnúť čo najskôr, pretože kvalitné a dobré jedlo nemusí byť vôbec predražené, hlavne keď si ho pripravíme a pohráme sa s ním doma. Tým ušetríme minimálne polovicu. Jedlá vytvorené zo surovín ako sú pšeno, bulgur, pohánka, cícer či cestoviny nás vždy môžu prekvapiť svojou chuťou a pestrosťou. Stačí sa len otvoriť novým možnostiam.
Máte historku z kuchárskeho prostredia, na ktorú rád spomínate?
Mám skôr negatívne spomienky na veci, ktoré sa mi nepodarili, no nie je ich našťastie až tak veľa. Mám ich stále v hlave a tým sa vyvarujem chybám pri mojej práci ako napr. neprepiecť ryby či nevysušiť steak. Môžem vďaka nim poučiť aj svojich kuchárov, ako sa podobným drobným nedostatkom vyvarovať. Sú to síce malé chyby, no dokážu prekaziť pôžitok z celého vytváraného kulinárskeho umenia. Kvalitné a chutné jedlá sú mojou vizitkou.
Jedna z mojich veselých spomienok je ešte z čias u Jamieho Olivera, keď sa po 22:00 objavila stratená objednávka, ktorá bola dosť objemná. Celý tím sa už v tom čase venoval upratovaniu kuchyne, takže mi ostal skutočne krátky čas na to, aby som zákazníkom pripravil jedlo. Bola to však výzva. Do dnešného dňa nechápem, ako sa mi podarilo v tak v krátkom čase pripraviť také množstvo steakov a ešte k spokojnosti všetkých. Od tej doby si myslím, že kuchár je schopný urobiť zázrak na počkanie. (smiech)
Ste tvárou Kuchyne Lidla. Môžete sa tu naplno realizovať alebo sa skôr pozeráte na to, čo Slováci radi varia a snažíte sa tomu prispôsobovať aj svoje recepty?
Chcem presvedčiť ľudí, aby doma varili zdravé a kvalitné jedlo z dostupných surovín, a aby pri sporáku nemuseli tráviť veľa hodín. Mnoho ľudí si mylne myslí, že ich to čaká, že sa tomu nevyhnú. Nie je pravda, že uvariť kvalitné jedlo trvá celú večnosť. Myslím, že sa mi to aj darí – odozvu mám pozitívnu, čo je pre mňa veľkým potešením aj zadosťučinením, že svoju prácu robím dobre.
Ako ste sa vlastne dostali k spolupráci s Lidlom? Oslovili oni vás alebo ste sám hľadal novú výzvu a našli Lidl?
Spolupráca s Lidlom prišla v správny čas, pretože som dovtedy zbieral skúsenosti v tejto profesii a na niečo také, kde budem môcť naplno využiť svoje know how a skúsenosti, som čakal. Trpezlivosť sa ale vypláca, mnohým dnes chýba, čo je veľká chyba. Táto práca ma veľmi baví aj z dôvodu, že sa pri vymýšľaní nových receptov sa cítim slobodne.
Stane sa aj profesionálnemu šéfkuchárovi, že pokazí recept, ktorý dokonale pozná?
Chyba sa môže stať, ak recept pripravujeme prvýkrát. Samozrejme, že je vždy dobré sa poučiť zo svojich chýb a vyvarovať sa im. Som toho názoru, že keď niečo dokonale poznáme, nemôžeme to pokaziť.
Beriete inšpiráciu aj u tradičných slovenských gazdiniek, ktoré majú recepty ešte od svojich mám a babičiek?
Aj ja si občas pripravím doma tradičné jedlo, napríklad počas spomínaných sviatkov, je to však skôr kvôli tradíciám. Svoju inšpiráciu čerpám z dobrých kuchárskych kníh a kuchárskych magazínov, ktoré, žiaľ, na Slovensku stále chýbajú.
Máte obľúbenú kuchyňu? Talianska alebo japonská, to je niečo, na čo nedá mnoho ľudí dopustiť.
Moja naj kuchyňa je talianska, ktorú aj najčastejšie pripravujem a ktorej závan je mi najmilší. Nepohrdnem však ani španielskou či gréckou. Často a rád využívam suroviny ako cesnak, olivový olej, štipľavá paprička a citrón, ktoré sú príznačné pre spomínané kuchyne. Vyznám sa v našej kontinentálnej kuchyni, ktorá je vskutku rozmanitá, ázijskú či americkú ale až tak neobľubujem.
Keby ste mali našim čitateľkám odporučiť váš obľúbený recept z kuchyne Lidla, ktorý by to bol?
Je veľmi zložité odporučiť jeden konkrétny, pretože nie všetkým chutí všetko. Nie darmo sa hovorí „sto ľudí, sto chutí“. Keďže je ale mojou láskou zelenina, určite vyskúšajte novinku – grécky šalát so syrom halloumi a špargľou alebo teplý šalát so špargľou a hlivou. Odporúčam navštíviť stránku a vybrať si z pestrého množstva výborných a chutných receptov, za ktorými si stojím ja aj celý tím.
Celý recept na chutný grécky šalát, ktorý máte hotový už za 25 minút, nájdete TU. Tento šalátik je svieži, ľahký a veľmi zdravý. Pripravte si ho presne podľa receptu šéfkuchára Marcela Ihnačáka.
Lucia M.
Nahlásiť chybu v článku