Vo veku 94 rokov dnes zomrela Viola Stern Fischerová, ktorú všetci poznajú aj z titulu knihy – Mengeleho dievča. Neuveriteľný príbeh jej života sa dostal do povedomia najmä prostredníctvom reportérky Veroniky Tóthovej Homolovej.
Viola sa narodila v Lučenci v roku 1922. Keďže pochádzala zo židovskej rodiny, jej život nebol už od začiatku jednoduchý. Rodina si prešla psychickým nátlakom, stratou majetku, vylúčeným zo spoločnosti. Počas holokaustu bola vyvraždená takmer celá jej rodina. To však nebolo nič v porovnaní s tým, čo ju čakalo. Viola pochopila, že ten najväčší teror nastal, až keď vystúpila ako dvadsaťdvaročná z vagóna v Osvienčime. Práve v tomto tábore sa stretla s doktorom Mengelem.
„Vyhnali nás z vagóna a selektovali. Selektoval nás doktor Mengele. On stál pri rampe, mal esesácku uniformu, čierne rukavice, biely plášť, esesácku čiapku, zodvihla sa rampa a rukou ukazoval. Doľava, doprava. Bez problémov. Nespýtal sa nikoho. Ja som sa dostala na stranu smrti a potom sa pozrel na mňa, volal ma nazad, išli sme s mamičkou, spýtal sa, koľko mám rokov, a keď som mu odpovedala, udrel do mojej mamičky, ktorá spadla a kotúľala sa na zemi a mňa dal na stranu života. A teraz som bohužiaľ tu a nenájdem si miesto, lebo to ma stále stále prenasleduje. Nemám pokoja.“
Viola sa stala obeťou jeho lekárskych pokusov, no prežila. Následky však ostali. Musela sa liečiť, ale lekárske výsledky sa postupne zhoršovali. Stihla porodiť dve dcéry, no potom jej všetky ženské orgány museli odstrániť. ,,Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho tím mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry.“
Bola som vo svojom živote neskutočne šťastná, aj absolútne zlomená. Stratila som veľkú lásku, aby som pomaly a postupne našla takú, čo pretrvala celý život. Prežila som štyri koncentráky Auschwitz-Birkenau (po slovensky Osvienčim-Brzezinka), Ravensbrück, Buchenwald, Neustadt bei Coburg – továreň Siemens, zorganizovala útek a pomohla chytiť jednu z najkrutejších dozorkýň z Birkenau.
Prežiť hrôzy koncentračných táborov, rozprávať o nich a žiť vo svojich stálych spomienkach chcelo skutočnú dávku odvahy. Viola sa tak navždy zapíše do histórie ako žena, ktorá prežila, utiekla a darovala život. Jej príbeh ostane svedectvom o tom, čo sa už nikdy nesmie zopakovať.
zdroj: upn.gov.sk, edah.sk, kultura.pravda.sk
Nahlásiť chybu v článku