Príbeh lekárky z novorodeneckého oddelenia v Martine chytí za srdce: Opísala službu počas záchrany bábätka

Kristína Hagarová

Foto: unsplash

Mnohí lekári berú svoje poslanie ako povinnosť a tak by to aj malo byť. Majú tiež množstvo srdcervúcich príbehov, ktoré si zaslúžia uzrieť svetlo sveta.

Článok pokračuje pod videom ↓

Príbeh z Neonatológie v Martine, ktorý sa objavil na Facebooku, sa stal virálnym. Doktorka z Martina napísala silný príspevok, kedy bola privolaná k príslužbe, k prípadu predčasne narodeného bábätka. Jej slová chytia za srdce skutočne každého.

Ako začína príslužba

„Zvoní telefón. Najprv si myslíš, že sa ti to zdá, potom ťa mykne- dnes máš príslužbu. Pretrieš si oči a žmúriš na mobil, aby si zdvihla.

– Áno? Prosím?
– Dobré ránko, ideš sa voziť, 27. týždeň v Hornej Dolnej.

Dohodnete sa, že pre teba príde taxík o 15 minút. Postavíš sa, príde ti zle, musíš si na chvíľu sadnúť. Lepšie pozrieš na telefón- ešte je len pol druhej v noci. Neznášaš takéto prudké prebudenia z tvrdého spánku, je ti na zvracanie a točí sa ti hlava. Opláchneš sa studenou vodou, napiješ sa… už je ti lepšie. Rýchlo sa prezlečieš z pyžama, vezmeš niečo na pitie, prebehneš zuby kefkou. Prešlo asi 7 minút, tak ideš pomaly pred panelák. Taxík príde o chvíľu. Šofér je celú cestu ticho, vyloží ťa rovno pred oddelením.“

Silné slová

Ďalej opísala začiatok svojej služby, kedy sa niečo dozvedela o práve narodenom predčasniatku. Pôrod sa rozbehol sám, mamičke odtiekla voda a je možné, že za to môže infekcie. Bábätko je relatívne stabilné. Lekárka si skontrolovala všetko potrebné a nasadla do sanitky, kde sa snaží si ešte trochu oddýchnuť, avšak adrenalín robí svoje.

Začína sa záchrana bábätka

„Cesta ubehne rýchlo, za chvíľu ste v nemocnici a o pár minút vás víta službukonajúca lekárka. Už na prvý pohľad je vidieť, ako rada nás vidí. Ak by to nebolo nevhodné, tak by nás asi aj vyobjímala. Povie vám anamnézu a všetky potrebné informácie o pacientovi… Prekladáte ho do transportného inkubátora a v tom sa všetko zmení.

Saturácia nebezpečne klesne, nastupuje tachykardia- vám aj bábätku. Pridáte kyslík, ale nič sa nedeje, stav sa nezlepší. Jedno je isté, takto ho do sanitky nevezmeš. Povieš setričke, že ideš intubovať. V momente ti podáva laryngoskop a chystá kanylu. Aha- lenže dieťa je vysoko v transportnom inkubátore a ty si krpatá a nedá sa ti postaviť tak, aby si dobre videla. Mama ti síce vždy vravela, že čo je malé, to je milé a dobrého veľa nebýva, ale asi ju nikdy nenapadlo, že tvoja výška bude problémom pri záchrane života malého bábätka.

Vykladať ho zas von by znamenalo stratiť drahocenné minúty a každá manipulácia navyše môže ešte zhoršiť situáciu. Duchaprítomný šofér sanitky ti podáva stolček. Vyskočíš hore…“

Všetko musí vysvetliť mamičke

Skláňala sa nad bábätkom a vedela, že jeho život je v jej rukách. Potom je dieťatko stabilné a teraz doktorka musí splniť ešte jednu povinnosť, ísť za maminkou, ktorá je vystrašená a musí jej všetko dobre vysvetliť.

„Prichádzate na oddelenie a novorodenca si preberá kolegyňa. Dopíšeš potrebné papiere a rozmýšľaš, čo s načatou nocou. Je pol 6 ráno a domov sa ti ísť neoplatí. Inšpekčné izby sú obsadené, tam sú zložení kolegovia, čo majú normálnu službu. Berieš jednu deku a kľúč od profesorovej pracovne, kde máte dovolené pri takýchto prípadoch využiť jeho gauč. Za inej situácie by si ešte pomohla kolegyni na oddelení a potom šla domov spať. Je ale sobota ráno a tebe o 7 začína služba.“