Valerie, ktorá pred tromi rokmi stratila manžela, hľadala pomoc od Wirral Council (orgán miestnej samosprávy), aby našla nové miesto na bývanie, ale tento proces bol frustrujúci. Zapísali si všetky jej informácie a povedali jej, že sa jej ozvú, no nepomohli jej tak, ako dúfala.
Seniorka prezradila, že jej bolo ponúknutých niekoľko nehnuteľností, ktoré sú buď príliš ďaleko od jej domova vo Wallasey, alebo bytov, ktoré boli veľmi maličké. Dodala: „Nemôžem sa len tak presťahovať do inej oblasti, môj život je tu. Len ma to rozrušuje, mám toho naozaj dosť. Chcem sa usadiť, nechcem stále prichádzať o svoj domov. Nemôžem zmestiť celý svoj život, všetky svoje spomienky do maličkého bytu s jednou spálňou.“
Wirral Council, podobne ako mnohé miestne úrady, má problém s množstvom nehnuteľností, ktoré má k dispozícii, keďže čoraz viac ľudí dostáva oznámenia o vysťahovaní. Táto rada však trvá na tom, že spolupracuje s Valerie a zabezpečí jej dočasné ubytovanie, ak bude nútená opustiť svoj súčasný majetok.
Má bolesti
Táto situácia Valerie naozaj stresuje a nepomáha ani to, že zdravotne na tom nie je najlepšie. Len pred rokom jej totiž vymenili bedrový kĺb. Priznáva: „Ľudia si môžu myslieť, že navonok vyzerám dobre, ale vo vnútri nie som, ide ma roztrhať. Cítim sa z toho dosť zle. Trpím chronickou bolesťou. Je výročie manželovej smrti, takže je to ťažké obdobie.“
„Niektoré zo svojich vecí som dala preč. Všetko ostatné je zabalené v škatuliach. Celý môj domov je holý. Nie je to pekný spôsob života. Dúfam v zázrak, že sa mi podarí dať všetko do poriadku do Vianoc, ale neviem, čo sa stane. Bojím sa stať sa bezdomovcom. Bola by som nerada, keby mi zaklopali na dvere a povedali vypadni. Obávam sa, že ma vyženú na ulicu. Je to hrozná vec na premýšľanie,“ dodáva Valerie.
Nahlásiť chybu v článku