Sestrička, ktorá pracuje s nevyliečiteľne chorými ľuďmi, sa často stretáva so smrťou. Mnohí jej pacienti jej stihli povedať o svojich posledných želaniach.
Žena menom Julie už niekoľko rokov pracuje v hospici. A hoci sa denne stretáva s trpiacimi ľuďmi, svoju prácu by nemenila. Má ju dokonca natoľko rada, že o nej začala hovoriť na sociálnych sieťach a dala ľuďom príležitosť spýtať sa jej na čokoľvek, čo ich zaujíma. Hovorila tak o rôznych ochoreniach, o živote s demenciou, ale tiež o tom, ako môžu ľudia podporiť svojich blízkych, ktorých čas sa neúprosne blíži.
Watch on TikTok
Čo najviac ľutujú
Medzi častými otázkami, ktoré Julie dostáva, sa dostala aj taká, čo ľudia ľutujú pred smrťou najviac.
„Väčšina z nich vyjadruje ľútosť nad tým, že sa dostatočne nestarali o svoje zdravie a že neocenili už len ten fakt, že sú nažive. Celý svoj život zasvätili práci a netrávili viac času s rodinou. Z toto mi vyplýva, že ľudia by mali vo všeobecnosti žiť viac pre prítomný okamih a nebrať fakt, že sú zdraví, ako samozrejmosť. Nemali by ste, ak sa to trochu dá, pracovať od ráno do večera a tráviť radšej čas s tými, ktorých máte radi a na ktorých vám záleží,“ vysvetlila Julie, ktorá tak každý deň dostáva príležitosť zamyslieť sa nad životom.
Julie sa zároveň podelila o príbeh pacientky, ktorá sa nikdy nevydala ani nemala deti, a tak ako 102-ročná zomierala sama. Dostala totiž otázku, či bezdetní ľudia ľutujú na smrteľnej posteli, že si nezaložili rodinu a tak sú v posledných okamihoch sami. To však nebol prípad tejto ženy. Hoci prežila všetkých svojich príbuzných, vrátane svojej sestry.
Julie sa s ňou rozprávala v štádiu, kedy len ležala na posteli, vedelo sa, že zomiera a už nedokázala ani otvoriť oči. Spýtala sa jej, či bola niekedy vydatá, na čo jej povedala nie. Keď sa jej však Julie spýtala, či bola niekedy zaľúbená, starenka sa zasmiala a odpovedala jej: „Veľakrát.“ Julie povedala, že z nej necítila žiaden smútok a hoci nebola obklopená deťmi či vnúčatami, vôbec z toho nebola nešťastná.
Watch on TikTok
Nahlásiť chybu v článku