V posledných dňoch sa do pozornosti dostali protesty slovenských záchranárov. Zdravotníci sú zúfalí a mnohí idú na doraz svojich síl. Ich platy však tomu, ako veľmi ich potrebujeme, vôbec nezodpovedajú.
Byť záchranárom nie je jednoduché. Je to práca, ktorá je veľmi náročná, a to nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Práca záchranára si vyžaduje sústredenie, čistú hlavu a rýchle reakcie. Nie každý môže toto povolanie vykonávať. Práve na stránke Denník záchranára sa objavil silný príspevok, ktorý sa stal virálnym. Má už viac ako tisíc reakcií a hneď pochopíte, prečo to tak je.
Je to poslanie
„Byť ZÁCHRANÁROM, to nieje len tak… ako sa hovorí – to nie je povolanie, skôr poslanie. A je to veru tak. Záchranárom sa človek musí narodiť. A celé svoje detstvo o tom snívať. Opýtajte sa mojej rodiny a susedov, ako som ako malý chlapec behal na bicykli po ulici a napodobňoval sirénu sanitky. Ako som ako starší chalan vždy, keď som začul sirénu záchranky, sadal na bicykel a vyrážal k neďalekej nemocnici, a tam čakal niekedy aj viac ako hodinu, kým sa nebudú vracať s húkačkami s pacientom do nemocnice. A keď išli okolo mňa, doslova som ani nedýchal a predstavoval si, že tam raz budem sedieť ja.“
Mužovi sa jeho sen splnil, no ako napísal, mnohí ľudia si myslia, že záchranár je len frajer v uniforme, ktorý pije kávu, pozerá televíziu a vozí sa v aute, keď je potreba. Nikto si neuvedomí, že musí fungovať hneď, ako zazvoní výzva na výjazd, nemôže rozmýšľať, ísť na toaletu a okamžite vyraziť.
Pacienti sú nedisciplinovaní
„Záchranár musí vedieť doviezť seba aj kolegov a pacienta bezpečne a rýchlo do cieľa. A poviem vám, pri neskutočnej nepozornosti až arogantnosti dnešných vodičov je to fakt umenie. Buď vás ignorujú, alebo spanikária, prípadne vybrzdia, zablokujú, obmedzia, často aj ohrozia a poniektorí vám majú potrebu ukázať že majú aj stredný prst.“ Dodáva, že je vždy jednou nohou v hrobe a druhou v base.
„Dnes sú niektorí pacienti tak nedisciplinovaní, klamú a zatajujú skutočnosti ohľadom svojho stavu, že stačí podať liek, na ktorý je pacient alergický, alebo kontraindikovaný v rámci jeho diagnóz a hneď ste v base. Záchranár musí vedieť vyliezť na strom, alebo vyskočiť na plot, keď na neho vybehne zúrivý veľký pes, ktorý vám podľa slov majiteľa nič neurobí… Musí si vedieť zahrýznuť do jazyka, keď hneď po príchode na adresu dostane spŕšku nadávok kde v p… bol doteraz, prečo mu to tak dlho trvalo a čo sa hentá k… na 155 toľko vypytuje.“
Dodáva, že sa často stretávajú s vyhrážkami a s tým, že ich chcú dať vyhodiť alebo zavolať televíziu, ale aj s tým, kedy pacient ohrozuje zbraňou seba aj ľudí okolo. „Musí riešiť manželské nezhody, kedy jeden hovorí na druhého, aby sme ho odviezli na psychiatriu, musí vedieť urobiť „poriadok“ s deťmi práve zosnulého, ktorí sa v tom momente ako im oznámite, že pacient dokonal, začnú hádať komu z nich zostane byt po otcovi. Záchranár musí vedieť byť milý, aj keď zistí, že staršia pani, ktorá si vás zavolá o 3:30 ráno, nepotrebuje zdravotnú pomoc, ale sa potrebuje len s niekym porozprávať, lebo je sama.“
Finančné ohodnotenie je nevyhnutné
Aj keď to nie je jednoduché, svoju prácu miluje a nechcel by robiť nič iné. „Napriek tomu, že som celú službu často hladný, smädný, bez toalety, od zvratkov, spotený v skafandroch, unavený, je mi vynadané, som rád, že som záchranár a nadovšetko svoju prácu milujem.“ Dodáva však, že ako každý, tak aj on by chcel ísť na dovolenku a oddýchnuť si, avšak to všetko niečo stojí, preto potrebujú mať adekvátne zaplatené.
„Je smutné, že sa na nás zabúda, že sme na poslednom mieste v rámci zdravotníctva. Každý z nás raz možno skôr, možno neskôr bude potrebovať pomoc záchranárov či už sám, alebo pre svojho blízkeho. Ak to tak pôjde ďalej, obávam sa, že príde čas, že to prestanú chcieť robiť aj takí zanietenci ako som ja. A potom sa môže stať, že nám prídu na pomoc možno nekvalifikovaní, znechutení, nasrdení zamestnanci záchrannej služby, ale určite nie ZÁCHRANÁRI.“
Nahlásiť chybu v článku