Jedným z najväčších neprávostí, ktoré sa dejú, sú práve tie, ktoré sú páchané na deťoch. Najhoršie je na tom to, že vždy by sme sa mali pozerať na to, čo je dobré pre dieťa. Systém však v tomto častejšie zlyháva.
Hovorí sa, že každá minca má dve strany. Preto je niekedy veľmi ťažké dopátrať sa k tomu, čo je skutočne pravda a čo je len upravený príbeh. Príspevok, ktorý zverejnila facebooková stránka Nekŕmte nás odpadom, vyvolal vlnu diskusie. Poukazuje totižto na to, že Slovensko v mnohých ohľadoch zlyháva už na svojom počiatku, teda v súdnictve. Neznáma žena v príspevku píše, že vždy verila v to, že práve pravda je na svete dôležitá a len s ňou sa dá vyhrať. „Môj synovec Viktor bude násilím odobratý zo svojho stabilného domova!!! Bude z neho pokusný králik sociálneho systému, ktorý má takto zistiť, či sa vie matka o neho postarať.“
Matka, ktorá sa nestará
„Zároveň som bola presvedčená, že sociálka bude vždy výlučne hájiť deti, ochraňovať ich a dbať o ich všestranný rozvoj. Taktiež môj veľký omyl. Ďalším mojím presvedčením, že ak už nikde inde, tak aspoň na súde sa domôžeš pravdy, som tvrdo dopadla na ústa. Ani tam nie. Pretože spravodlivosť je nielenže slepá, ona doslova miluje darebákov,“ píše v príspevku. Ďalej tvrdí, že vie, že každý robí v živote chyby a že nikdy nechcela nikomu ublížiť, ale miluje deti a bije sa za všetky, nielen za tie, ktoré sú z jej rodiny.
„Ľudia, ktorí žijú v našej blízkosti vedia o akej (NE)matke hovorím. Má značné psychické problémy, v kritických situáciách uteká, dieťa ponechá pohodené kdekoľvek bez dozoru, každého obviňuje, moju mamu zhodila zo schodov, pričom ublížila aj malému, dieťa opustila a odišla zo spoločnej domácnosti. Za všetko môžu druhí, ona nie. Môžete ju stretnúť v herni pri automatoch, vo vlaku smerom do Štúrova, keď sa vyberie za veštcom, pred políciou, aby udala vykonštruované obvinenie, s asociálom v objatí, s dieťaťom v kočiari, ktoré plače a ona vedľa neho pokojne sedí na lavičke a je kvantum jedla. Nikdy ju však nestretnete v obchode s hračkami a ani v obchode s oblečením pre deti. Peniaze potrebuje na iné. Nie pre dieťa, ale na automaty a pre veštcov.“
Stará mama vychádza zo súdu s plačom
„Viktorovi na Vianoce priniesla hračku. Korytnačku. Nekúpila ju. Je po jej synovcovi. Za týždeň pri ďalšej návšteve mu priniesla čokoládového zajaca, chudák, zostal opustený po Veľkej noci. Otec dieťaťa nemá žiadne právo! Žiadne. O syna sa rok a pol stará, venuje sa mu, vychováva, kúpe, kŕmi, kupuje. Na súde čelí tvrdým obvineniam zo strany matky, ktoré sú, samozrejme, klamstvá, bojuje, nevzdáva sa. Matka sa túla, míňa štátne peniaze výlučne pre svoje potreby. Naplno využíva sociálne benefity, štát ju chráni, pomáha, poskytuje advokáta, ubytovanie, na súdy s ňou chodia zástupy sociálnych pracovníkov, kolízny opatrovateľ klame, to, čo predo mnou tvrdil, na súde popiera. Stará matka, ktorá sa o dieťa stará, keď je otec v práci je štátnymi inštitúciami dehonestovaná, vraj sa nemá čo starať do výchovy dieťaťa, je okrikovaná, zo súdu vychádza s plačom a ubolená od faciek nespravodlivosti.“
Vraj som osobne zaujatá. Som
„Ja, ktorá som na základe svojich pedagogických skúseností a odborných kompetencií dieťa všetko, čo matka počas 4 mesiacov v jej starostlivosti zanedbala učila, rozvíjala ho, venujem mu každú svoju voľnú minútu… som nebola súdom akceptovaná ako svedok, pretože som vraj osobne zaujatá. Áno, som. Ja som videla, ako to dieťa bolo zanedbané, psychicky zlomené, nedokázalo prijať ani lásku, ani objatie, nereagovalo na žiadne podnety. Zločiny na deťoch sú tie najzávažnejšie vtedy, ak ich aktérom je rodič s výdatnou podporou spoločnosti, ktorú v našom prípade zastupuje ústavou SR proklamované „Nezávislé a nestranné súdnictvo“.“
Viktor bude násilím odobratý z domova
„22.1.2020 bude Viktor násilím odobratý z domova, zo stabilného prostredia, kde je milovaný, kde je šťastný. Príde ho vytrhnúť z náruče otca, starej matky, mňa, mojich detí, môjho muža sudkyňa a ľudia, ktorých nepozná, ktorí ho NIKDY nevideli, za prítomnosti polície. Bude vložený do rúk (NE)matky, ktorá jeho dušu opäť zlomí, ktorá mu nič nekúpi, ktorá miesto toho, aby sa s ním hrala, hrala automaty. Už nebude spať vo svojej postieľke, nedostane bozk na dobrú noc od svojej starej matky, ktorý dostával každý večer, už sa s ním nebude otec hrať, už ho nebude môcť nikam zobrať. Viktor so svojou (NE)matkou príde do cudzieho prostredia. Do krízového centra. Nie na stálo. Len na 3 mesiace. Kam odtiaľ pôjde? Opäť do iného centra. Potom asi do ďalšieho. Bude zlomený. No a čo? Veď inštitúciám, ktoré majú chrániť deti, nejde o deti, ale o ich (NE)matky a o klientov za každú cenu….“
Aby toho nebolo málo
Okrem toho neznáma žena pridala k príspevku dodatok, nad ktorým už mnohí ľudia nahnevane krútia hlavou. „Viktor ďakuje dvom ženám, ktoré pred nami v anonymnom utajení boli podať udanie na ÚPSVaR. Navymýšľali si také klamstvá, že rozum zostal stáť všetkým. Kolízny opatrovník si ich výpoveď bol preveriť. Zistil, že je to klamstvo a napriek tomu ich výpoveď akceptoval a pridal do súdneho spisu.“ Napriek tomu tvrdia, že sa nevzdávajú a bojujú ďalej. Motivácia je pre nich šťastie malého Viktora.
Nahlásiť chybu v článku