Hoci to znie paradoxne, aj dnes sa mnoho matiek teší, keď im lekár oznámi radostnú novinu, že čakajú dievčatko. Veľa z nich sa v duchu zaraduje, pretože o pár rokov bude z rozkošného dievčatka pomocná silia v domácnosti. Mnohé matky tieto zvláštnosti začínajú praktizovať už v útlom veku.
Naložiť do práčky nie je náročné, ani umyť riady, ani vyniesť smeti a dokonca ani povysávať. Neskôr sa k tomu pridá žehlenie, umývanie podláh a množstvo iných a náročnejších domácich prác. Žiaľ, takto premýšľajú najmä ženy, ktoré pomoc a podporu nenachádzajú u svojich partnerov. Nezlizne si to potom nik iný ako dcéry.
Škola života?
Je nespochybniteľné, že vychovať z dcéry gazdinú má nesporné množstvo výhod. Dievčatá sú pripravené na život osamote, ale aj v partnerskom zväzku, sú samostatné a nezávislé. Nemusia pravidelne navštevovať mama hotel a svojim rodičom ešte viac pridávať. V našej spoločnosti (a neklamme si, ani v iných krajinách tomu nie je inak) sú skôr chlapci tí, ktorí radi využijú služby mamičiek aj dávno po dvadsiatke. A čo je horšie, v súčasnosti aj dávno po tridsiatke, najmä tí bez partnerky.
Vráťme sa ale k dievčatám. Pri pomáhaní v domácnosti sa veľa naučia, no tento model im môže aj veľa vziať. V takejto výchove rozlišujú psychológia dva typy osobností, ktoré z dievčat vyrastajú. Prvým je typ ženy, ktorá sa po osamostatnení snaží zbaviť všetkej zodpovednosti, neznáša upratovanie, neznáša pranie, neznáša jednoducho všetko, čo s domácnosťou súvisí a keď to veľmi nadnesieme, stáva sa z nej obyčajná neporiadnica.
Druhý typ ženy je opačný extrém. Ide o matku, ženu, partnerku, ktorá zabezpečí, postará sa, neoddýchne si a ešte sa z toho aj teší, pretože sa jej vidí, že svoj voľný čas strávila produktívne. Tieto matky potom zväčša (nie vždy) prenášajú na svoje dcéry (ak ich majú) presne tie isté povinnosti, aké mali v mladosti ony. Domáca práce sú jednoducho zábava.
Existuje len málo mladých dospelých žien, ktoré ostali niekde medzitým. Mnohé ženy z našej generácie vyrástli v domnienke, že neexistuje slovo „nechcem“, zato existuje jedine slovo „musím“. Na jednej strane správny model, na strane druhej trochu ochudobňujúci. Veľa mladých dievčat, ktoré matky vychovávajú v podobnom duchu aj dnes, sa od domácich prác odvracia ako od najhoršej činnosti, aká ich mohla postretnúť. Nemajú vzťah k svojim domovom a stále menej matiek vie vyčariť to povestné rodinné teplo. Domovy sa stávajú v súčasnosti len akýmsi hotelom, kam chodí rodina prespávať a trávi tam minimum času.
Mužov takéto správanie skôr či neskôr začne dráždiť, a ak navyše pochádzajú z mama hotela, kde boli zvyknutí na najvyšší štandard služieb, môžu z toho byť celkom veľké konflikty. Čo s tým? Platí snáď jediné – zlatá stredná cesta. Rodičia by mali svoje deti od malička učiť ich povinnostiam, ale v takej miere, aká je ich veku a schopnostiam únosná. Dievčatá by nemali začať variť a vysávať už ako 10-ročné a chlapci by si mali prinajmenšom od prvého ročníka na základnej škole vedieť upratať posteľ a odložiť špinavú bielizeň do koša. Dôležité je zachovať pomer lásky a rešpektu. Bez rešpektu nebude láska. No bez lásky nebude ani rešpekt. Čo si o tom myslíte vy? Dajte nám vedieť v komentároch.
zdroj: babskeveci.sk (M)
Nahlásiť chybu v článku