Pes je najlepší priateľ človeka, o tom sa nemusíme ani na malú chvíľku dohadovať. Na druhej strane však často našim štvornohým miláčikom pripisujeme rôzne schopnosti, ktoré sú trochu mimo, hoci je pravda, že by sme si to určite želali.
Štúdia však prichádza s ďalšími zaujímavými zisteniami, ktoré určite každého milovníka psíkov potešia. ScienceAlert uverejnil nové zistenia, podľa ktorých chce pes naozaj zachrániť svojho majiteľa. Vedci uskutočnili sériu starostlivo zostavených experimentov, aby si overili či je to naozaj tak.
Psíky chcú zachrániť svojich majiteľov
Testovali 60 psov a ich majiteľov, ktorí si sadli do veľkej krabice, ktorá sa dala ľahko otvoriť. Majitelia psov boli taktiež upozornení a trénovaní na to, aby volali svojho psa na pomoc zvnútra krabice. „Asi jedna tretina psov zachránila svojho majiteľa, čo možno neznie príliš pôsobivo, avšak z iného uhla pohľadu to pôsobivé je,“ povedal psychológ Joshua Van Bourg z Arizonskej štátnej univerzity.
Mnohé nevedeli, ako na to
Upozorňuje na to, že kľúčom je už len samotná vôľa psa, ktorý sa chce k svojmu majiteľovi dostať. Výskum teda naznačuje, že viac psov chcelo zachrániť svojich majiteľov, nevedeli však ako. Tam je úspešnosť už 84 %. Výskum publikovaný v PLOS One teda naznačuje, že väčšina psov by svojich majiteľov chcela zachrániť, musia však vedieť, ako na to. Vedci podnikli ďalšie kroky, aby zistili mieru motivácie chlpáčov.
Testy opakovali
Majitelia nemali dovolené volať na nich menom, pri jednom z testov si museli v krabici len pokojne čítať časopis, aby ho porovnali s tým, keď hrali to, že sú v núdzi. Vtedy boli psy oveľa viac v strese. „Keď bol ich majiteľ v núdzi, tak viac štekali a kňučali.“ V teste, keď majiteľ len v pokoji čítal v krabici časopis, 16 psov otvorilo dvere na krabici, aby vyšli.
Vedci tvrdia, že najväčšou motiváciou pre psa je to, keď ide priamo o jeho majiteľa. Niektoré testy ešte zopakovali a zistili, že pri opakovaných pokusoch v stresovej situácii zostala úroveň úzkosti psov približne rovnaká.
Úroveň stresu sa líšila
Keď však išlo o to, že majiteľ si v krabici len čítal, zdalo sa, že cítia menšiu záťaž. To podľa výskumníkov poukazuje aj na to, že emócie sa z majiteľa prenášajú na psa. V týchto testoch však porovnávali aj to, že do krabice zavreli jedlo. Výsledky boli približne rovnaké, a to naznačuje, že tieto dve akcie vyvolávajú v psoch rovnaké pocity a sú medzi domácimi miláčikmi považované za podobné. Bohužiaľ, nemôžeme čítať myšlienky psov a na ďalšie pochopenie toho, čo sa v nich deje a čo poháňa ich záchranný inštinkt, sú potrebné ďalšie experimenty.
„Čo je však na tejto štúdii skutočne fascinujúce, je to, že ukazuje, že psy sa skutočne zaujímajú o svojich majiteľov. Aj bez výcviku sa mnohé z nich pokúsia ich zachrániť, keď sa zdá, že sú v núdzi a keď zlyhajú, sú nahnevané,“ povedal psychológ Clive Wynne z Arizonskej štátnej univerzity. Kontrolné výsledky naznačujú, že psy, ktoré nezachránia život svojich ľudí, nedokážu pochopiť, čo majú robiť a nie je to vôbec o tom, že by sa o nich nezaujímali.
Nahlásiť chybu v článku