Zuzanine symptómy sa opäť zhoršili a ona začala byť nevrlá na svojich blízkych, prestala mať chuť na jedlo, prestala spávať, pískalo jej v ušiach a cítila obrovský smútok. K jej diagnóze pribudla depresia. Vtedy pochopila, že si už nedokáže pomôcť sama a musela začať brať antidepresíva.
„Ocitla som sa na mieste, kde som bola úplne sama. Nemala som chuť žiť, nikto a nič ma nezaujímalo, bola som v hlbokej apatii, veľkom strachu, úzkosti, v bludnom kruhu deštruktívnych emócií a čiernych myšlienok,“ spomína speváčka. Navonok to však neukazovala a radšej o svojich pocitoch hovorila len v stručnosti.
Jediné miesto, kde sa cítila lepšie, bolo pódium. Chcela vo svojich fanúšikoch svojou hudbou vyvolávať šťastie, hoci ho sama necítila. Časom sa jej stav však začal zlepšovať. Najprv to boli len sekundy, no práve tieto sekundy jej dávali motiváciu bojovať ďalej. Sama sebe sľúbila, že prežije a tento sľub aj dodržala, hoci niekedy cítila, že aj keď urobila krok vpred, zároveň urobila ďalšie dva vzad.
Vyhrala nad depresiou
Zo sekúnd sa stali minúty, z minút dni, a kým sa nazdala, prešiel rok. A práve rok 2020 bol pre Zuzanu rokom, kedy sa začala uzdravovať a nazvala ho rokom výhry nad depresiou.
„Dnes už nemám žiadne panické ataky, žiadne úzkosti a ani depresiu. Som zase doma. Som zase zdravá. Dva roky pekla sú dnes pre mňa tou najvzácnejšou životnou skúsenosťou, za ktorú som vďačná,“ priznáva Zuzana. A práve tieto dva náročné roky ju naučili sebaláske a naučili ju starať sa o seba samu.
Dnes svoj príbeh využíva na to, aby šírila osvetu o duševnom zdraví a dúfa, že jej otvorenosť niekomu pomôže a ukáže mu, že existuje svetlo na konci tunela.
Pre ňu samotnú sa nakoniec stala táto skúsenosť inšpiráciou a napísala o tomto období celý album.
Nahlásiť chybu v článku