Po dvadsiatich rokoch sa rozhodli spolužiaci zo základnej školy zorganizovať stretávku. Medzi pozvanými bola aj 36-ročná Švédka Annika. Pozvánka na stretávku ju však prekvapila a rozhodla sa na ňu neprísť. O svojich dôvodoch informovala spolužiakov listom.
Zrkadlo do duší
„Milá 9.C,
ďakujem vám za pozvanie na našu stretávku po dvadsiatich rokoch. Nemôžem uveriť, že je to už tak dávno, čo sme opustili našu školu. Niekedy sa mi zdá, akoby to bolo len včera. Je skvelé, že všetci máte na tie roky len príjemné spomienky a túžite sa stretnúť.
Pre mňa sú však spomienky na toto obdobie tými najtemnejšími v živote.
Pravdepodobne si pamätáte, že v ôsmej triede som prestúpila do inej školy. Nechcela som viac počuť to ticho, ktorým ste vyjadrovali svoj odpor voči mne, keď som práve vošla do triedy alebo som prešla po chodbe. Nechcela som už viac počuť vaše posmešky za chrbtom a neustále chladné pohľady. Chcela som zažívať len priateľstvo. Niektorí z vás sa o to, pravdaže, snažili.
Najzaujímavejšie na takýchto ťaživých spomienkach je to, že na ne človek nedokáže zabudnúť. Dokonca aj po dvadsiatich rokoch! Ešte stále počujem v hlave svoj hlas, ktorý mi neustále pripomína, že nie som na nič dobrá. Samozrejme, že vo vnútri viem, že to tak nie je. Ale tento hlas som počúvala aj „vďaka“ vám počas celej dochádzky do základnej školy.
Dnes som si však istá, že sú z vás dobrí ľudia. Svedčí o tom aj vaše pozvanie. Určite už má veľa z vás deti. Dúfam, že tie sa nikdy nebudú zobúdzať so strachom v duši, pretože musia ísť do školy. Nikto si takéto pocity nezaslúži.
P.S. Mimochodom, namiesto toho, aby som si zaplatila cestu do Štokholmu na našu stretávku, darovala som 2000 dolárov organizácii, ktorá bojuje proti šikane na školách.“
Po tomto liste sa mnohí bývalí spolužiaci s Annikou spojili, napísali jej listy a emaily a ospravedlňovali sa za svoje správanie. Po dvadsiatich rokoch sa Annika s traumou konečne nadobro vyrovnala. Rešpekt je tou najelementárnejšou formou slušnosti a láskavosti. Nemali by sme na to zabúdať ani my a aj svoje deti by sme mali učiť, že každá ľudská bytosť, nech vyzerá akokoľvek, pochádza odkiaľkoľvek alebo sa v živote venuje čomukoľvek, je stále ľudskou bytosťou a v živote môže dokázať veľa dobrého.
Mali ste skúsenosti s detskou šikanou alebo posmeškami v škole? Ako by ste situáciu riešili, keby sa stala vašim deťom? Dajte nám vedieť v komentároch.
Pozri aj: Dvojnásobná radosť v kráľovskom paláci? Vojvodkyňa Kate vraj čaká dvojičky
zdroj: babskeveci.sk (M), misstits.me
Nahlásiť chybu v článku